Plemeno shiba na Slovensku zastrešuje
Slovenský klub chovateľov psov severských plemien, teda SKSJP, ktorý je spoločenská, záujmová
organizácia. Sídlom je Krčméryho 146, 038 21 Mošovce. Klub bol založený na
ustanovujúcej schôdzi dňa 23. novembra v roku 1991. Združuje chovateľov,
majiteľov a priateľov psov severských a japonských plemien. Cieľom klubu je
chov čistokrvných psov, pri zachovaní biologického zdravia, charakteristických
vlôh a vlastností špecifických pre plemeno. Tiež zveľaďovanie, popularizovanie,
výcvik, prezentácia slovenských odchovov v zahraničí, informovanie členov o
chove a využití plemien u nás i v zahraničí. Klub je zodpovedný za chov
zastrešovaných plemien v SR a určuje podmienky ich chovu, pričom sa pridržiava
štandardov a ich aktualizácií.
Foto: Dominika Paučová
Klub každoročne organizuje Klubovú a
Špeciálnu výstavu, dve bonitácie, preteky psích záprahov, vydáva Klubovú
ročenku, ktorú dostáva každý člen Klubu.
Bonitácia (uchovňovanie jedincov) prebieha po klubovej / špeciálnej výstave. Klub každoročne oceňuje
vecnými cenami Slovenských šampiónov krásy, Slovenských šampiónov krásy
mladých, ďalej organizuje, vyhodnocuje a oceňuje súťaž o Klubových šampiónov,
Klubových šampiónov mladých a víťazov Rankingu.
Chovateľský poriadok klubu riadi a usmerňuje chov severských plemien, t. j.
aljašský malamut, grónsky pes a sibírsky husky, a taktiež chov
japonských plemien, teda akita, shiba a hokkaido. Usmerňuje rozvoj chovu
psov spomenutých plemien v súlade s ich štandardmi FCI. Tieto stanovy
sú povinné pre všetkých chovateľov severských a japonských plemien
s preukazom o pôvode, ktoré boli vydané plemennou knihou uznávanou
FCI (Slovenská plemenná kniha). Každý, kto sa zaoberá chovom spomenutých
plemien je povinný si osvojiť chovateľský poriadok klubu, neznalosť sa
neospravedlňuje.
Pri chove má dôležitú úlohu poradca chovu,
ktorý je volený výborom klubu zo skúsených a odborne zdatných členov
klubu. Poradca chovu zaručuje správne riadenie a usmerňovanie plemenitby.
Do jeho kompetencie patrí aj spracovávanie a archivácia všetkých
dokumentov, ktoré sa týkajú chovu, ako napríklad kópie preukazov o pôvode
a bonitačné karty. Okrem toho ešte vystavuje a archivuje odporúčanie
na párenie, a taktiež podáva návrhy na vyradenie z chovu nezodpovedajúcich
jedincov. Poradca chovu je zároveň povinný vykonať kontrolu vrhu, a to do
6. týždňa veku šteniat. Upozorňuje aj na rôzne nedostatky a chyby
predstaviteľov plemena. Má pomáhať začínajúcim chovateľom a poskytnúť im
užitočné a praktické rady. Jeho povinnosťou je pripomenúť chovateľovi spôsob odstránenia
nedostatkov, ktoré zistil na šteňatách alebo sučke. Taktiež má kontrolovať
implantované čísla čipu šteniat. Čipovanie je vykonávané veterinárnym lekárom,
ktorého vybral chovateľ a ktorý čísla čipov potvrdí do prihlášky
k zápisu šteniat do plemennej knihy.
Foto: Tibor Tóth
V chove severských a japonských
plemien, teda aj v chove shíb je uplatnená cieľavedomá plemenitba,
z čoho vyplýva, že chov je riadený a usmerňovaný klubom
prostredníctvom poradcu chovu. Je možné použiť iba chovných jedincov
s preukazom o pôvode, ktorí spĺňajú všetky podmienky určené
v stanovách klubu. Existujú dva typy plemenitby. Prvým je riadený, resp.
kontrolovaný chov, pri ktorej shiby úspešne absolvovali bonitáciu, ďalej na
klubovej alebo špeciálnej výstave získali ocenenie „výborný“ alebo „veľmi
dobrý“ a dosiahli vekovú hranicu 15 mesiacov. Druhým je výberový chov, u ktorého
sú podobné kritéria s tým rozdielom, že odchované psy chovateľskej stanice
získali titul „interšampión“.
V tom prípade, ak sa chovateľ rozhodol vybrať na párenie takých
jedincov, ktorí by mohli vážne ohroziť chov, poradca chovu je povinný ho na tento
fakt upozorniť. V plemenitbe je členom klubu prísne zakázané chovať takú Shibu,
ktorú klub z chovu vyradil, alebo ktorá bola bonitovaná v inej
krajine.
Pojmom chovný pes alebo chovná suka sa
označuje jedinec plemena, ktorý je zapísaný v plemennej knihe uznávanej
FCI ako chovný. Medzi hlavné podmienky pre zaradenie shiby do chovu samozrejme
patrí čistokrvnosť jedinca, ktorá je potvrdená preukazom o pôvode vydaným
plemennou knihou uznávanou FCI s číslom zápisu SPKP. Jedinec má úspešne
absolvovať aj bonitáciu od veku 12 mesiacov. Ak bonitácia bola úspešná,
bonitačná komisia tzv. „bonitačnou kartou“ potvrdzuje zaradenie jedinca do
chovu a následne je zapísaný do preukazu o pôvode slovo chovný, resp.
chovná.
Z chovu sa vylučuje alebo sa pozastavuje činnosť tým predstaviteľom
plemena v odchovoch, u ktorých sa často a preukázateľne
vyskytujú hrubé exteriérové a povahové chyby, ako napríklad atypičnosť,
kryptorchizmus, chudozubosť, hluchota,
a podobne. Suky v deň dovŕšenia 8. roku veku sú z plemenitby
vyradené. Chovateľ však môže požiadať o predĺženie chovnosti o 1 rok. Vylúčenie
psa alebo suky, prípadne pozastavenie ich chovu vykoná na odôvodnený návrh
poradcu chovu výbor klubu. Svoje rozhodnutie výbor Klubu písomne oznámi
plemennej knihe a majiteľovi. Do chovu nemôžu byť zaradené jedince, na ktorých
bol prevedený zákrok k odstráneniu alebo zakrytiu niektorej anatomickej alebo
exteriérovej chyby.
Podmienkou pre pripustenie psa alebo suky
k bonitácií je v prvom rade získanie predpísaného výstavného
ocenenia, t.j. zo špeciálnej alebo klubovej výstavy s ohodnotením výborný alebo
veľmi dobrý, bez ohľadu na triedu od veku 12 mesiacov psa i suky. Jedinec
musí dostať aj výstavné ocenenie z medzinárodnej výstavy s ohodnotením výborný
alebo veľmi dobrý, bez ohľadu na triedu od veku 12 mesiacov. Dôležité je aj
dosiahnutie predpísanej vekovej hranice, ktorá u shíb je 12 mesiacov.
Predpísaný je aj DNA test vykonaný v UPZ SR Nitra alebo Vetgene/ Medgene s.r.o.
U shíb vyžaduje klub pre uchovnenie RTG na dyspláziu bedrových kĺbov (akceptovateľné
výsledky pre uchovnenie sú stupne A a B) a vyšetrenie kolenných kĺbov
(akceptovateľné výsledky pre uchovnenie sú stupne 0 a 1).
Foto: Tibor Tóth
Klub chovateľov psov severských plemien je jeden z mála, ktorý pri
bonitácii odoberá vzorku krvi, srsti, slín do databázy DNA chovných jedincov.
Objektívna kontrola pôvodu zvierat je nevyhnutným predpokladom pre efektívny
plemenársky program, preto je diagnostickým metódam venovaná v celosvetovom
meradle osobitná pozornosť. Ich cieľom je stanoviť, resp. jednoznačne potvrdiť
chovateľom uvádzané príbuzenské vzťahy medzi zvieratami. Donedávna sa otázky
určovania totožnosti a overovania rodičovstva riešili klasickým testovaním
krvných skupín, sérových bielkovín a izoenzýmov, avšak v mnohých prípadoch
aplikácia zmienených typov polymorfizmu neumožňovala definitívne závery. Pre
kontrolu a výmenu informácii medzi laboratóriami, ktoré overovanie pôvodu
vykonávajú bolo vytvorené združenie pre genetiku zvierat International Society
of AnimalGenetics (I.S.A.G.). Jednou z výhod tohto združenia, je vypracovanie
jednotnej metódy na identifikáciu zvierat, s čím súvisí aj možnosť kúpy a
predaja zvieraťa zo zahraničia. Aj naše laboratórium genetiky je zaregistrované
v ISAG a je jej aktívnym členom.
Poradca chovu vystavuje pripúšťacie
povolenie, ktoré je základným chovateľským dokladom. Pripúšťacie povolenie musí
byť vyplnené i v prípade, že obidva chovné jedince patria jednému majiteľovi.
Ak nedošlo k povolenému krytiu, majiteľ je povinný vrátiť pripúšťacie povolenie
poradcovi chovu, ktorý ho vystavil, najneskôr do 14 dní po skončení honcovania
suky. Bez toho dokumentu sa párenie nemôže uskutočniť. Poradca chovu je povinný
pred jeho vystavením skontrolovať záznamy o splnení podmienok chovnosti v kópii
preukazov pôvodu chovných jedincov. Platí to rovnako ako u chovných súk, tak i
u chovných psov.
Veľmi dôležitým krokom v plemenitbe je
krytie. Krytie jednej chovnej suky dvoma psami v priebehu jednej ruji je
neprípustné. Šteniatka z tohto spojenia nebudú zapísané do plemennej knihy a
voči chovateľovi bude začaté disciplinárne konanie. Krytie prirodzenou cestou
môže byť nahradené insemináciou. Musí byť prevedené odborným veterinárnym
lekárom, ktorý o tom prevedie záznam do pripúšťacieho povolenia. (Inseminácia
môže byť vykonaná len chovnej suke, ktorá už mala vrh po prirodzenom krytí.)
Chovná suka môže mať tri vrhy v priebehu dvoch kalendárnych rokov, ale
po dvoch vrhoch je chovateľ povinný jedno páranie vynechať. Po pôrode suky
chovateľ je povinný do 5 dní to doporučeným listom nahlásiť poradcovi chovu,
ktorý bude prevádzať kontrolu vrhu z hľadiska dodržiavania ustanovenia tohto
chovateľského poriadku. Okrem toho je tiež povinný do 5 dní po pôrode suky
nahlásiť narodenie šteniat majiteľovi
chovného psa s uvedením počtu narodených šteniat a ich pohlavím. Ak nezostala
chovná suka kotná, chovateľ to má oznámiť majiteľovi chovného psa a poradcovi
chovu najneskôr do 14. dní od dátumu predpokladaného vrhu. Zásadne sa vyžaduje
jedna kontrola vrhu do veku 6. týždňov šteniat.
Chovateľ si nechá zaregistrovať vrh najneskôr do veku 6. týždňov
šteniat. Vrh sa musí zaregistrovať naraz celý, dodatočné hlásenie šteniat je
neprípustné. Plemenná kniha následne zapíše vrh a vystaví preukazy pôvodu
šteniat. V čase odovzdania šteniat majiteľom musia byť vo veku minimálne 8
týždňov, musia byť schopné samostatne prijímať potravu a musia byť aspoň raz
zavakcinované. Ak niektoré šteňa nezodpovedá týmto požiadavkám, nemôže chovateľ
takéto šteniatko odovzdať novému majiteľovi.
Kontrolná komisia chovateľskej činnosti, vybraná z členov výboru má
právo vykonať kontrolu vrhu u chovateľa do veku 7. týždňov šteniat bez vopred
dohodnutého termínu s poradcom chovu a chovateľom. Chovateľ je povinný kontrolu
vrhu komisii umožniť. Pri zistení nedostatkov a neplnení si chovateľských
povinností, ako aj priestupku voči chovateľskému poriadku bude s chovateľom
začaté disciplinárne konanie. Bonitovaný môžu byť len jedinci po dovŕšení
vekovej hranice 15 mesiacov, u plemena shiba 12 mesiacov.
Čo sa týka vekovej hranice pre chovné využitie jedincov shíb, minimálny
požadovaný vek pri kontrolovanom i výberovom chove je 15. mesiacov veku po
splnení všetkých požadovaných podmienok chovnosti. Zúčastniť sa bonitácie je
jednou z podmienok na uchovnenie shíb v SKSJP. Cieľom bonitácie je
získanie poznatkov o exteriérových a povahových vlastnostiach predvedených
psov, ich nedostatkoch a chybách v porovnaní so štandardom plemena.
Posudzovanie psov na bonitáciách môže vykonávať len rozhodca s potrebnou
kvalifikáciou, delegovaný prostredníctvom SKJ. Bonitačnú komisiu, ktorá je
najmenej trojčlenná, tvorí delegovaný rozhodca, poradcovia chovu a člen výboru.
Všetci členovia komisie po celú dobu hodnotia psa, spolupracujú a stanovujú
hodnotenie a rozhodujú o zaradení psa do chovu.
Hodnotenie exteriéru a povahy pomocou bonitačných kódov zapíšu do
bonitačnej karty, označí sa vyjadrenie, či jedinec splnil alebo nesplnil
podmienky chovnosti. V prípade, že má splnené všetky podmienky chovnosti môže
dostať vyjadrenie chovný, resp. chovná. V prípade chyby vyraďujúcej z chovu sa
uvedie presný dôvod a vyjadrenie nechovný, alebo nechovná. Výsledok bonitácie
sa potvrdí podpismi všetkých členov a pečiatkou SKSJP. Úspešné absolvovanie
bonitácie je podmienkou pre zaradenie psa alebo suky do chovu. Bonitácie sa
môžu zúčastniť iba zdravé jedince a vykonáva sa raz za život zvieraťa.
Výsledok a rozhodnutie o chovnosti jedinca je neodvolateľne platné.
Bonitačný kód teda vychádza z hodnotenia v bonitačnej
karte a charakterizuje jedinca po všetkých stránkach. Jedinec je hodnotení
číslami od 0 do 9. Pre zaradenie
do chovu môže mať pes hodnotenie od 0 do 4, ak sa objaví 5 a vyššie, hodnotí
sa ako nechovný nezaraďuje sa do chovu. Dôležité je opätovne vyzdvihnúť,
že vyradzujúcou chybou je kryptorchizmus a monorchizmus. V prípade súk
je akceptované hodnotenie od 0 do 6. Ak sa objaví 7 a vyššie, vyraďuje sa
z chovu.
