AKO SME SA NAŠLI: Môj "shibí" príbeh
Ahojte : )) Na úvod musím povedať, že psov milujem veľmi a to už malička. V rodine sa to žiaľ nikdy nestretlo s pochopením a vždy, keď som si priviedla domov nejakého psíka, tak sa zakaždým našiel dôvod, prečo som si ho nemohla nechať. Ticho som snívala, aké by to bolo krásne, keby som aj ja mohla mať raz toho svojho.
Všetko sa za čas zmenilo – pri jednom nákupe v obchodnom centre som prvý krát uvidela krásneho psa, ktorý pripomínal líšku – sedel v nákupnom vozíku. Bol to asi ročný samček, tak som sa spýtala, čo je to za plemeno a či ho môžem pohladkať. Dostala som odpoveď, že radšej nie, lebo nedôveruje cudzím ľuďom. Bol to shibalský psík - plemeno shiba inu a veľmi ma uchvátil jeho pohľad a celkový výzor. V živote som krajšieho psa nevidela - možno okrem plemena akita inu, ktoré je mojou srdcovkou takisto ; )) Nevedela som o tomto plemene ešte skoro nič, ale s určitosťou viem povedať, že som sa zamilovala.
Keď sme prišli domov, tak som začala na internete zháňať všetky dostupné články o plemene shiba inu. Vedela som, že psi z chovateľských staníc s rodokmeňom sú pomerne drahí, tak som samozrejme otvorila inzertné portály a našla som rôzne možnosti. Inzeráty boli v niečom podobné a niečom zasa iné, nevyznala som sa v tom presne, ale stále mi niečo hovorilo, že pri niektorých ponukách niečo nie je v poriadku.
Niektoré psíky sa na shiby už ani veľmi nepodobali. Nešlo mi do hlavy prečo niekto má oficiálnu kontrolovanú chovateľskú stanicu a iný nie, a prečo sú v cenách také rozdiely. Uvažovala som nad tým, či to odzrkadľuje aj kvalitu šteniatok - a čo ich zdravie? Prečo sú v inzerátoch od chovateľských staníc uvádzané aj zdravotné vyšetrenie a pri iných ponukách šteniatok nie?
Nebolo mi to ešte v čase všetko úplne zrejmé, ale nechcela som kúpiť mačku vo vreci. Chcela som sa vyhnúť tomu, že dám síce malú kúpnu cenu za psa s rizikom do budúcnosti, či sa to nevypomstí (aj finančne) neskôr. Koľko budem musieť investovať do veterinárnej starostlivosti? Tak som naďalej študovala dostupnú literatúru o plemene. Na začiatku som absolútne netušila aký je rozdiel medzi psom z registrovanej chovateľskej stanice od zodpovedného chovateľa od takého, kto psy rozmnožuje bez kontroly a určitých pravidiel. Až keď som si naštudovala materiály, tak som začínala chápať rozdiel.
Priateľ mi navrhol, že by sme sa mohli ísť pozrieť na výstavu psov, tak som sa veľmi potešila. Stiahla som si katalóg, našla kruh v ktorom sa budú vystavovať shiby a akity a išli sme. Moja účasť na prvej výstave bola nezabudnuteľná - bolo to v roku 2016. Nesmelo som oslovila chovateľov Od Troch Tabiel manželov Špakových. Dali nám cenné informácie - ako sa povie – informácie z prvej ruky!
Povedali sme, že máme záujem o plemeno shiba inu, respektíve, že zvažujeme si v budúcnosti kúpiť. U mňa hralo veľkú rolu to, ako chovatelia zaobchádzali so svojimi psíkmi a ako sa k nim správali. A taktiež - akú povahu mali shibinky, lebo aj to podľa nášho názoru odzrkadľovalo výchovu a starostlivosť od chovateľa. Myslím, že je správne nezobrať si psíka z prvej ponuky, ale lepšie je urobiť si väčší prehľad. A tak sa zo mňa stal pozorovateľ.
Pozerala som na psov v kruhu, ako sa im darilo, ako reagovali majitelia na úspechy, alebo aj neúspechy svojich psov. Niektorí majitelia a chovatelia reagovali dobre a iní prekvapivo zle. Niektorí po neúspechu svojich štvornohých chlpáčov chytali záchvaty, iným neúspech nevadil. Teda aspoň to nedali najavo a ku psíkom sa naďalej správali pekne. Niektorí si zrejme neuvedomili, že pes nie je na baterky a tiež má svoje limity... Oslovili sme viacero majiteľov a chovateľov na výstavách.
Pracovne som cestovala po celom západnom Slovensku, mohla som si tak zmapovať existujúce chovateľské stanice a ľudí, ktorí odchovávali šteniatka. Navštívila som dve takéto miesta, chcela som vidieť ako taká chovateľská stanica vôbec vyzerá a hlavne opäť pozorovať a všímať si detaily, lebo ako sa vraví - detaily robia celok. Spomeniem tu iba jednu z nich, z toho dôvodu, že chcem poukázať na dôležitosť vidieť osobne miesto odchovu a samotné psíky.
Toto konkrétne jedno miesto neurobilo na mňa dobrý dojem a utvrdilo ma to v tom, že najlepšie je sa presvedčiť vždy na vlastné oči. Správali sa tam ku nám dosť zvláštne a mali sme pocit, že ich nezaujíma kam a ku komu pôjde ich šteňa: krátka návšteva sa niesla v duchu: „Moja fenka bude mať za chvíľu šteňatá, chcete - nechcete? Tak ma neokrádajte o čas!“ Nedostali sme ani pozvanie ísť ďalej do priestoru, kde boli ešte ďalšie psy, hoci sme boli vopred ohlásení. Psy na mňa nepôsobili dobrým dojmom – boli neisté, skôr smutné, všade bol neporiadok a špina. Preto sme to po tejto návšteve uzavreli tak, že odtiaľto by naše šteniatko pochádzať nemalo – všetko sa na ňom totiž podpíše.
Takto sme chodili na výstavy 2 roky, pozorovali prácu jednotlivých ľudí od shíb, spoznávali chovateľov, pýtali sa, zisťovali si a na základe toho sme v roku 2018 oslovili p. Věrku Smolíkovú z chovateľskej stanice Ichimei z Čiech. Chová shiby aj akity. Ona a jej shiby predčili všetky moje očakávania a kritériá. Zahovorili sme si u nich šteniatko - červenú fenku. Aj naďalej sme chodili na výstavy a stali sme sa dovolím si tvrdiť veľmi dobrými priateľkami. Ona a jej manžel Lukáš sú úžasní ľudia. Spoznala som sa aj s ďalšími chovateľmi a majiteľmi shibiniek, som človek, ktorý si rád pokecá s každým.
Prišiel čas kedy Věrka dala nakryť jednu zo svojich feniek, avšak ...
...nezadarilo sa. Boli sme obe smutné - navrhla mi preto, aby som si vzala shibu od niekoho iného.
Ja som však bola rozhodnutá zadovážiť si šteniatko práve od nich a vedela som, že na „dobré“ sa oplatí čakať. Samozrejme, že ju to potešilo – dostala som od iných chovateľov aj iné ponuky na šteniatko, keďže vedeli, že si zisťujem info a hľadám vhodné šteňa. Priznám sa, že ma to na chvíľu lákalo - vo všetkej slušnosti a úcte som však po krátkej chvíli ich ponuky odmietla.
Dokonca aj cena šteniatok týchto ponúk bola lákavá, ale znova som si povedala, že na šteniatko si počkám. Vo februári tohto roku mi chovateľka Věrka oznámila, že dala nakryť svoju fenku Nikki v Chorvátsku u chovateľky p. Rebeky Tratnik s čiernym psíkom, ktorý má americké korene. Ja som bola šťastím bez seba a zároveň som mala v sebe paniku. Fúha s čiernym psom??? Chcela som pôvodne fenku červenej farby. To sa môžu narodiť všetky šteniatka čierne, alebo fenky môžu byť čierne a chlapci červení. Napadli ma rôzne kombinácie - chovateľka ma ukľudnila a poslala mi celú históriu čierneho psíka a mal našťastie aj veľa červených predkov.
Tak sme s napätím čakali, či krytie bude úspešné.
