PLACHOSŤ A BOJAZLIVOSŤ

V chove japonských plemien (Shíb a Akít) urobili naši chovatelia za posledných 10 rokov kus dobrej práce čo sa týka vyrovnanosti pováh, plachosti a kontaktnosti jedincov. Aj tí z nás, ktorí máme psíka len pár rokov sme si nemohli nevšimnúť, že na výstavách vidno častejšie Shiby, ktoré nemajú dole chvost, sú zvedavé, veselé, kontaktné, majú radi ľudí a k iným psom už nechovajú averziu, často sú “zvídavé”, priateľské a pozývajú iné psíky k hre. Je to výsledkom selekcie jedincov, práce chovateľov ale i samotných majiteľov - matky odovzdávajú vzorce správania i čiastočne povahu šteniatkam, tvrdo a systematicky sa pracuje na socializácii šteniatok, preto niet sa čo diviť, že sa u pováh psov situácia neustále zlepšuje a problém plemena č. 1 - PLACHOSŤ A BOJAZLIVOSŤ - ide v chove týchto plemien do úzadia. 


Nedá sa to však povedať u jedincov, nepochádzajúcich z riadneho chovu, ale od menších či väčších množiarov. Neustále tam pribúdajú jedince, ktoré majú problém prejsť hlučnejšiu ulicu, zniesť v kľude zvuk vetra, auta alebo prejsť okolo skupiny ľudí či psov. Dostávame takéto dopyty o pomoc do združenia neustále. Bojazlivosť a nevyrovnanosť pováh je presným opakom toho aké majú byť japonské psy: nebojácne, sebavedomé a vyrovnané - tieto charakterové črty symbolicky vyjadruje aj typický hore nesený chvost.
Nových záujemcov o japonské plemeno láka nielen majestátny a vznešený vzhľad našich psov, ale svoj obdiv si získavajú práve pre svoju osobnosť, želané vlohy a povahu, ktorá im prenáleží. Psy mimo chovu, jedince bez preukazu pôvodu, majú jeden problém - v rukách neznalých ľudí, ktorí ich privádzajú na svet bez dostatočných vedomostí, sa z nich nikdy nemajú šancu stať tie psy, ktorými by mohli byť. Hrdými, pevnými, vyrovnanými, odvážnymi a láskavými zároveň - pretože podmienky, v ktorých prišli na svet im to viac či menej neumožňujú. Posledným takýmto mementom pre nás všetkých, ktorí japonské psy milujeme, bol osud Akity Chitty, ktorá žiaľ už nežije.

Do opatery ju dostali pracovníčky karanténnej stanice Nová Baňa: 


“R.I.P. Chitta 


Pred takmer 3 rokmi sme k mám prijali fenku “americkej akity” (bez PP) Chittu, ktorej sa majitelia vzdávali, pretože ju nezvládali. Jej psychický stav bol tragický, bola kúpená z množiarne ako polročná, totálne nesocializované, nesmierne stresované zvieratko...

Majitelia ju mali na dvore, pokúšali sa ju venčiť, ale akonáhle vyšli na ulicu, fenka dostávala nepekné panické záchvaty, vždy sa dokázala vyvliecť z postroja a utiecť späť do dvora. Tam ale tiež nežila v šťastí, časť rodiny ju tam proste nechcela, nemali k nej vzťah, keď vošla do dvora návšteva, Chitta zo seba v absolútnej panike prakticky všetko vypustila, pocikala sa, pošpinila dlažbu atď...
Proste psík tragicky poznačený množiarňou, v neskúsených rukách časovaná bomba. Pracovali sme s ňou celé mesiace, začleniť takto hlboko poznačené zvieratko primitívneho (pôvodného) plemena (ktoré je veľmi ľahké pokaziť a zlomiť !) je krkolomná úloha aj pre skúseného človeka. Z veľkej časti sa nám podarilo z nej dostať to naj, naučila sa nebáť, chodiť na vôdzke po ulici bez stresu, naučila sa ľuďom veriť. O to väčšia bola naša radosť, keď našla perfektný domov, kde v jej socializácii pokračovali a ukázali jej, že život môže byť viac ako jedna pivnica alebo jeden dvor… Že môže bez strachu spoznávať svet, chodiť na výlety, spávať v posteli … Bohužial ale toto krásne obdobie netrvalo dlho… Už po pár týždňoch v adopcii sa objavil jej vrodený problém s obličkami, mala ich zle vyvinuté a močovody zle umiestnené, trpela zápalmi, inkontinenciou, jedna oblička sa stala takmer nefunkčnou...

Zabojovali a ďalšie takmer dva roky Chittka žila vrámci možností šťastný život, napriek jej zdravotným problémom. Ani najlepší veterinári ale nevedeli zabrániť tomu, aby jej odišla aj druhá oblička. Nikdy neoľutujeme, že sme sa s ňou tie mesiace trápili a vieme, že to za to stálo.Nedostala veľa času, ale hreje nás na srdci, že mala možnosť žiť ako princezná a pre svoju rodinu byť nenahraditeľnou. Odpočívaj v pokoji Chittka, nikdy na teba nezabudneme…”

Takto to vyzerá, keď sa bojí japonský pes - ak nepochádza z rúk zodpovedného chovateľa, môže dopadnúť žial podobne.

autor videa: KS Nová Baňa

Chitta

fotografie použité s láskavým súhlasom KS Nová Baňa 

BOJAZLIVOSŤ

Ak existujú problémy v prejavoch správania shíb v našich končinách, tak je to práve bojazlivosť a plachosť - a z toho prameniaca agresivita. Mnoho majiteľov má však nedostatočné vedomosti nielen o riešení ale i samotnom vzniku a príčine týchto problémov.  

Na tomto mieste by sme dali radi bodku za niektorými klišé, ktoré medzi psíčkarmi kolujú: agresivita vzniká v puberte, môj pes nie je agresívny - on je dominantný, Váš pes (za)vrčí - iný psíčkar povie "fuuú ten je agresívny" a mnohé ďalšie. Často sú zle prečítané komunikačné prejavy nášho alebo cudzieho psa. Našim cieľom je preložiť do ľudskej reči čo možno najviac komunikačných prejavov shiby a pomôcť majiteľom lepšie sa so svojim psíkom porozumieť a dohodnúť.

Bohužiaľ je na Slovensku veľké množstvo shíb (resp. aj krížencov shíb, shíb bez preukazu pôvodu), ktoré s povahou a temperamentom pôvodnej shiby veľa spoločného už nemajú. Sú ustráchané, často nosia zvesený chvost, boja sa ostatných psov alebo ľudí, rozhodí ich buchnutie na ulici či návšteva rušnejšej časti mesta.

Dôvod prečo budúcich majiteľov nabádame k ostražitosti pri výbere miesta odberu šteniatka je práve tento - bojazlivosť a následná agresivita shíb. Prejavy tohto správania majú svoje korene práve tam.

Nabádame záujemcom, aby volili chovateľskú stanicu a nie množiareň, a takisto si obišli viaceré chovateľské stanice a pozreli sa, v akých podmienkach chovateľ drží svoje psy. Aj medzi chovateľmi sa môžu nájsť čierne ovce, ktoré to robia len pre biznis a k zvieratám a podmienkam správneho odchovu nepristupujú ako treba - všetko sa to potom vypomstí budúcemu majiteľovi.  

Ako vzniká tento problém?

Na to, či sa u psa vyvinie bojazlivosť a agresivita, výrazne vplýva práca chovateľa a miesto odchovu. Problém má korene ešte pred narodením šteniatka a vo fáze prvých týždňov jeho života, kým príde ku vám, novému majiteľovi.


Problém psov bez preukazu pôvodu (PP) nie je u samotných psov - nikto z ľudí, ktorí majú psa s PP alebo sa venujú chovu, nevyčíta niečo samotným psom bez PP. Problém je v ľuďoch - tých, ktorí ich privádzajú na svet a odchovávajú. Ľudia, ktorí majú psíkov od ľudí, ktorí chovajú a nakrývajú jedincov bez PP však často ani netušia, že za problémom strachu ich psa môže práve miesto odchovu - čiže človek, ktorý im šteňa predal. Za nadmieru bojazlivého či až strachovo agresívneho psa sa môžu ísť "poďakovať" práve im - a nie plemenu, nie náhode, nie okolnostiam.


Áno, pes s PP Vám zaručuje, že z daného jedinca vyrastie exteriérovo typický predstaviteľ daného plemena a je to garancia, že si kupujeme naozaj shibu. O to teraz ale nejde - v reprodukcii psov (chove) nejde iba o zachovanie želaného exteriéru či zdravia - ide aj o povahu psa, na ktorú majú predkovia a miesto odchovu veľmi výrazný vplyv!


Povahovo nevyrovnaný, bojazlivý či agresívny pes sa ním nestal náhodne. Mnohí ľudia, ktorí psov nakrývajú - hovoríme stále aj o shibách, nemajú základné vedomosti o ontogenéze či genetike, ktoré sú v chove tak dôležité. 

Dedia sa totiž nielen exteriérové znaky a dedične podmienené ochorenia - ale aj povahové vlohy! Preto do registrovaného kontrolovaného chovu nemôžu ani Slovensku ísť jedince, ktoré sú nadmerne bojazlivé či agresívne. Aj keď sa narodili s preukazom pôvodu.


Kto zaručí budúcemu majiteľovi šteniatka bez preukazu pôvodu, či rodičia šteniatka nevykazovali netipycké správanie, ktoré sa negatívne odzrkadlí na jeho potomstve? Chov psov bez PP (množenie) nepodlieha v tomto smere nijakej kontrole. Budúci kupujúci teda môže dostať do rúk šteňa, ktorého matka či otec sú psychicky labilní, lakaví, zle socializovaní či agresívni. 

Foto: Anna Hajasová, Michaela Pospíšilová/DOGTRAINER

Foto: Anna Shustrová

Ako budúcemu šťastnému majiteľovi šteniatka shiby Vám pomôže, ak budete mať aspoň základné poznatky o správnom odchove šteniat - ľahšie tak identifikujete miesto prípadného odberu šteniatka, ktoré je vhodné a ktoré vhodné nie je. 


Pri nesprávnom mieste odberu riskujete, že so psom budete mať nasledujúcich 10 možno 15 rokov problémy a možno veľmi vážne. Ak ste nevideli nadmerne bojazlivého psa, ktorí sa snaží utiecť, "vyšiluje", trasie sa, snaží sa prchnúť, klepe sa, dychčí, sliní... pri prechode obyčajnou križovatkou, nezvláda doma zvuk práčky či fénu alebo pri stretnutí s inými psami reaguje útekom či útokom... doporučujeme Vám vidieť aj takúto skúsenosť bohužiaľ ako varovný príklad.


FÁZY VÝVOJA ŠTENIATKA


Vývoj šteniatka prechádza 7 základnými fázami (ontogenéza): vegetatívna fáza (od pôrodu trvá cca 2 týždne), prechodná fáza (trvá cca 7 nasledujúcich dní), fáza IMPRINTINGU !!! (vpečaťovania) (trvá 3/4 až 7 týždeň veku šteniatka), socializačná fáza (trvá orientačne od 7 do 12 týždňa, nasledujú dve šteňacie štádia - prvá hodnostná fáza do 4 mesiaca a druhé predpubertálne štádium (trvá od konca 4 do 6-7 mesiaca) a nasleduje obdobie puberty.


FAKTOR BOJAZLIVOSTI 1 - GENETIKA


Všetko teda začína správnym výberom samca a feny, ktorá ním bude nakrytá.


Pre formovanie správania psa má teda podstatný vplyv jednak dedičnosť, ale i vrodené správanie, prenatálne a postnatálne vplyvy, vlastnosti získané učením, ako i zážitky a podnety, ktorým je šteniatko od narodenia vystavené. Ak do reprodukcie idú opakovane labilní a bojazliví jedindci, ich potomstvo sa v tomto probléme stále viac a viac zhoršuje.

FAKTOR BOJAZLIVOSTI 2 - PROSTREDIE PO NARODENÍ

Aj laikove je z uvedeného zrejmé, že veľmi krátke obdobie v živote šteniatka bude mať dopad na dlhé obdobie jeho života - čiže v porovnaní s rokmi, ktoré sa môže dožiť. Hovoríme o období približne od 3 týždňa do 4 mesiaca veku šteniatka - všimnite si prosím, že približne polovicu tohto dôležitého obdobia je šteňa u chovateľa. Preto sa na správaní vášho šteniatka podpisuje práca a prístup chovateľa čo do vzniku a rozvoja bojazlivosti. 

Toto obdobie (okrem genetickej výbavy a vrodených vlôh) rozhodne o tom, čo zo šteniatka vyrastie. 


Vplyv na to budete mať aj ako budúci majitelia - a nie malý - avšak rozhoduje v prvom rade štartovná línia. 


Toto vývinové obdobie, kým je šteňa u chovateľa má rozhodujúci vplyv na: strach a vyhýbavé odpovede /komunikáciu s okolím - vnímanie okolia, reakcie na nové nepoznané veci, reakcie na odlúčenie, (ne)hravosť, reakcie na emociálne vypäté situácie, nastavenie vzťahu (zjednodušene povedané) nadriadený - podriadený, napodobňovacie správanie, schopnosť sa učiť, všeobecný stupeň aktivity, vzory správania, pohlavné správanie, chuť a odpor do jedla a pod. 



Vidíte, že je toho celkom veľa, čo má korene v útlom veku šteniatka a veľmi záleží teda v akom prostredí sa narodilo a vyrastalo - s akými podnetmi prišlo do styku. 


Čo to v praxi znamená? 

Ak je napríklad šteniatko nenosené v určitej fáze na rukách alebo nepríde do (dostatočne intenzívneho / opakovaného) kontaktu s ľuďmi (rodinou i neznámymi), jeho reakcie na ľudí v neskorších štádiách bývajú opatrnejšie, zdržanlivejšie, menej dôverné či priam bojazlivé. 

Preto majú shiby často taký problém s okolím - ľuďmi a psami, vyhýbajú sa pohladeniu, nechcú prísť zo strachu ani len očuchať človeka (ktorý by inak pokojne stál bez toho, aby chcel psa pohladiť), problém pri príchode väčšej návštevy, nezvládajú prejsť pokojne okolo "džavotajúcich" detí, či preventívne odháňajú a zastrašujú každého psa v dohľade. Je to preto, že neboli s týmito podnetmi zoznámené v šteňacom veku vôbec alebo nie v správny čas - ideálne vo veku 3 - 5 týždňov. Inak povedané - čím neskôr sa ľuďmi (psami, miestami, deťmi, situáciami atď) zoznámia, tým väčšiu nedôveru k nim majú - 


z nepoznaného pramení neistota, z neistoty strach a zo strachu - útek alebo zahnanie (obranným útokom).


Reakcia psa na zdroj strachu môže byť teda nasledovná: 

° pes sa chce zdroju strachu vyhnúť
° snaží sa od daného zdroja utiecť
° ak tú možnosť nemá, bude sa snažiť situáciu riešiť odstrašením (zavrčaním) alebo zahnaním sa (útokom) - bráni sa pred vecou, z ktorej má strach


Príklad:
Všimli ste si niekedy vonku psa, ktorý začal štekať napríklad na človeka idúceho na vozíčku, o barle či inak netypického človeka - napr. v kapucni, inej farby pleti či bezdomovca? Čo urobí väčšina majiteľov?  Snažia sa psa uchlácholiť a vyhnú sa zdroju jeho rozrušenia/strachu. Buď ich pes sám odtiaľ ťahá alebo ho odtiahnu štekajúceho oni. Oboje je nesprávne. 

Správnou reakciou na štekot smerom ku zdroju strachu je prísť ku zdroju strachu, môcť sa s ním bezpečne kontaktovať (očuchať) a bez "ujmy" ho opustiť. Čiže psa so zdrojom strachu zoznámiť a následne sa mu tým prepíše v hlave vzorec z "nepoznaného - na poznané", a pokiaľ sa psovi pri "spoznávaní" nič negatívne / nepríjemné nestalo, nabudúce stretnutie s týmto podnetom (napr. človek krívajúci o barly) vyhodnotí pes už nie ako "sakra čo to je? ide ma to zožrať? povedzte mi čo to má znamenať, nepoznám to, bojím sa! poďme preč!" ale ako "aha toto už poznám, to som už videl, to je v pohode". 


Konkrétne by to malo vyzerať tak, že sa snažíme s človekom o barly prehovoriť (aj keď pes stále napríklad šteká) a v rýchlosti daného človeka poprosiť, či ho môžeme na 30 sekúnd zastaviť, aby si ho pes mohol oňuchať. Poprosíme ho, aby zatiaľ na psíka nesiahal a iba chvíľku postál. Najskôr ideme k človeku my, my sa ho dotkneme, na rameno/nohu ak čupíme, alebo si s ním podáme ruku a dáme psovi čas, kým podíde a očuchá si ho sám. Nenútime ho k tomu, neťaháme ho - sme s dotyčnými človekom v "small talku" dovtedy, kým pes nepríde sám.  Ak sa nejedná o extrémnu bojazlivosť, pes do pár sekúnd príde.  V prvej fáze ho "zdroj strachu" nehladká ani si ho nejak extra nevšíma - poprosíme ho o to. Pes by mal mať dostatok času "preskúmať" tento objekt sám vo svojom tempe - poriadne si ho ňufákom "poobzerať". Odmeníme ho pochvalou a maškrtou, ktorú má veľmi rád. 


Ak sa pes boj niečoho konkrétneho - alebo konkrétneho typu ľudí, je dobré si takých nachystať alebo vyhľadávať denne a denne ho s danou situáciou konfrontovať. Každý pes má iné tempo. Mnoho ľudí reaguje nesprávne ak takto pes strachovo reaguje - snažia sa ho odlákať od zdroja rozrušenia či strachu maškrtou. 

V praxi to vyzerá tak, že keď zbadajú napríklad vysokého muža v kapucni (alebo iného psa), snažia sa prerušiť jeho štekanie či inú formu prejavu rozrušenia / strachu tým, že psa kontaktujú na seba ponúknutím maškrty. Vyrieši sa tak problém? Nie - psova pozornosť bola iba odklonená, samotný strach pretrvá, pretože pes nebol so zdrojom strachu kontaktovaný a neprebehlo preradenie napríklad muža v kapucni zo "šuflíka - nebezpečný" do "šuflíka - normál, pohoda, neriešim". Strach z niečoho sa nikdy nedá efektívne vyriešiť tým, že psíkovu pozornosť presmerujeme na niečo iné - na nás, na hračku, maškrtu... Pes musí v nami kontrolovanej a riadenej situácii prísť zážitkom na to, že sa vlastne nemá čoho báť a preradiť si danú vec medzi neutrálne alebo pozitívne zážitky. 



FAKTOR BOJAZLIVOSTI 3 - PRÍSTUP NOVÉHO MAJITEĽA V PRVÝCH TÝŽDŇOCH A MESIACOCH

Pokračovať v správne naštartovanej socializácii a zoznamovaniu šteniatka s novým prostredím musí aj nový majiteľ. Tejto téme sa venujeme v iných príspevkoch na webe.


Foto: Anna Shustrová

Zapamätajte si


° rezervujte si šteniatko až po tom, čo ste si obišli viaceré možné miesta odberu, aby ste ich mali s čím porovnať - porovnajte si jednotlivé povahy a správanie psíkov, feniek i samcov - prejdite si sami vnútorne, či Vám vyhovuje viac pokojnejší submisívnejší typ psa alebo naopak


° nikdy si nekupujte šteniatko na základe inzerátu a fotiek, že si pre neho len niekam prídete (nemáte tak šancu zistiť kľúčové informácie a faktory pre prítomnosť bojazlivosti šteňaťa)


° vždy chcite vidieť skutočný chovný chovný priestor, ak ním nie je obývačka predávajúceho, pýtajte sa na miesto odchovu šteniat a života psov


° šteniatko by pri návšteve a odbere malo byť zdravé, vyzerať spokojne, zvedavo a sebaisto


° pokiaľ sú štence lakavé, neisté a nenechajú na seba siahnuť (snažia sa utiecť), doporučujeme Vám takéto šteňa nebrať


° vyskúšajte jednoduchý test bojazlivosti: tlesknite pred šteniatkami rukami, pustite na zem kľúče a pod. - ideálna reakcia je, ak javia štence primeraný záujem a z prekvapenia sa spamätajú rýchlo


° šteniatko odoberajte od chovateľa, ktorý ich dostatočne socializuje na jeho budúci život a svet, zároveň v tom pokračujte intenzívne a cielene aj Vy ako nový majiteľ: dobre naštartovaná socializácia a adaptácia šteniatka sa môže vytratiť pokiaľ ju ako nový majiteľ nebudete rozvíjať ďalej.

AKO BY TO VYZERAŤ NEMALO


U šteniatok shíb sa stretávami s 2 extrémami, najčastejšie v chove bez preukazu pôvodu, ktoré sú presným opakom správnej a potrebnej socializácie.

Štence žijú na dvore alebo vyhradenej časti bezprízorne, nie sú cielene vystavené iným podnetom ako poskytuje daný kus priestoru/výbehu. 


Alebo žijú zatvorené v kotercoch (resp. častiach rodinného domu mimo obytného priestoru rodiny) a takisto nemajú dostatok podnetov - svetlo, tráva, zvuky a pachy domu/bytu, iné domáce zvieratá, (ne)prítomnosť ľudí - známi aj neznámi, absencia nosenia na rukách, absencia prítomnosti detí, hračiek, atď.


Nesprávna socializácia a odchov šteniat, či ich predčasný odber (pred 7- 8 týždňom) sa negatívne podpisuje na správaní psa v budúcnosti.

Foto: Dogtrainer


BOJAZLIVOSŤ V  DOSPELOSTI


Plachosť, bojazlivosť, neistota, vrčanie na odohnanie či všetko to, čo je opakom hrdého malého samuraja, má gro koreňov v mieste odchovu. 

Najčastejším príkladom nesprávneho odchovu a slabej socializácie v šteňacom veku je fakt, že mnoho shíb (x shíb) pri príchode iného psa úplne zmeravejú - boja sa druhého psa, preto sa nechcú s ním dostať do blízkosti, radšej psov obchádzajú akoby tam neboli, ťahajú sa preč, ak sa mu nemôžu vyhnúť zavrčia na jeho odohnanie alebo sa rovno zaženú a to aj v prípade, že tento pes je priateľský a pohodový, príde pomaly a nie je tam ani kontakt tvárou v tvár.

To, čo mnoho majiteľov shiby pripisuje označeniu "nemá rád iných psov" v skutočnosti predstavuje bojazlivosť prameniacu zo zlej socializácie v rannom veku - u chovateľa (množiteľa) alebo neskôr keď si ho nový majiteľ priniesol domov. Pridruženým faktorom môže byť samozrejme aj genetika, ktorá celý problém akceleruje.


U shíb ako pôvodného (primitívneho) plemena je socializácia alfou a omegou! Môžete mať psa, ktorý vyzerá ako shiba, bude krásny, bude typickým predstaviteľom plemena, ale môže z neho vyrásť labilný jedinec, ktorý sa bude báť aj vlastného tieňa či spomínaných padnutých kľúčov na podlahu a neudýcha ani krátku prechádzku centrom mesta. 

Ako nový majitelia šteniatka pamätajte na to, že

° pes, ktorý má slabé alebo žiadne skúsenosti (vystavenie podnetom), bude mať bez rehabilitácie (nápravy) vždy sklony k bojazlivosti (strachovým reakciám)

° pes, ktorý má aspoň čiastočné skúsenosti (socializáciu), bude na tom lepšie, bude opatrný, niekedy ľakavý, t.j. bude na svet prispôsobený lepšie, ale nie celkom dobre ako by mohol

° pes, ktorého odchov a príprava na budúci život prebehla v mieste odchovu správne, bude po pokračovaní v správnej socializácii u novej rodiny v pohode a vyrastie z neho vyrovnaný pes - a to je cieľom každého zodpovedného chovateľa a želaním každého nového majiteľa šteniatka shiby.

AKO TO MÁ VYZERAŤ SPRÁVNE

 V stručnosti to má v praxi vyzerať tak, že 

° šteniatko shiby by nemalo žiť v koterci alebo klietke oddelene niekde na dvore alebo pivnici bez úzkeho kontaktu s ľuďmi


° malo by žiť alebo byť pravidelne s rodinou, a prísť v správnom čase do styku so všetkými dôležitými podnetmi


° malo by byť aj v kontakte s ľuďmi, deťmi, byť privykané na ruch domácnosti, na zvuky a pachy bežných súčastí života, auta, prepravky...


° malo by mať dostatok podnetov a možností objavovať svet, čiže aj na hry (hračky, paličky, výbeh na tráve a pod.)

Čím neskôr sa šteňa stretne s osobou (miestom, zážitkom, situáciou...) tým väčší problém bude mať s privyknutím na neho. 

Najcitlivejšie obdobie šteniatka začína vo veku 3 týždňov a končí niekedy v 8 týždni. Šteniatka, ktoré sa s rôznymi predmetmi zoznámili v skoršej fáze t.j. 4 - 5 týždeň, ich skúmajú dychtivejšie, otvorenejšie, zvedavejšie - než štence, ktoré daný predmet (predmet, osobu, iného psa, atď.) vidia napríklad až v 8 či 9 týždni.

Foto: ostatné foto Dogtrainer

RADY PRE BUDÚCICH MAJITEĽOV


Pokiaľ ste si nie ste istý ako nový (budúci) majiteľ šteniatka shiby ako má vyzerať správne pokračovanie socializácie šteniatka a jeho privykanie na rôzne ďalšie podnety - neurobte chybu v tom, že to necháte ísť samospádom alebo na náhodu či vieru "že uvidíme v budúcnosti". 


Tieto veci sú neopraviteľné alebo len ťažko opraviteľné, stoja veľa úsilia a nemusí sa vám to podariť. Ak chcete mať vyrovnaného pohodového psa, typického predstaviteľa tohto plemena, vyberajte si dôkladne miesto odberu šteniatka, prejdite si viaceré možné miesta  - tam začína úspech alebo neúspech s Vašim psom. 


Skúste prehĺbiť svoje vedomosti o správnej socializácii šteniatka ešte predtým, než k vám príde. Nehambite sa dohodnúť si vopred pomoc od chovateľa alebo trénera/kynológa, ktorí Vám s tým radi pomôžu.