Odčerovanie je dôležitou súčasťou starostlivosti o psa –
žiaden majiteľ by ho nemal zanedbať. Vnútorné parazity kvôli ktorým psíkov
odčervujeme, môžu psovi spôsobiť vážne zdravotné problémy – a navyše,
niektoré sú prenosné aj na človeka.
Pravdepodobnosť nakazenia šteniatok parazitmi je v období
po narodení vysoká. Z tohto dôvodu sa šteniatka odčervujú bez vyšetrenia
trusu automaticky prvý krát v 2. týždni veku ich života. Silné a neliečené
začervenie môže u šteniat viesť nielen k zažívacím problémom (napádajú
tráviaci trakt zvieraťa), ale aj k rastovým poruchám, kŕčom či v horšom
prípade aj k úhynu.
ODČERVOVANIE ŠTENIATOK
Noví majitelia si šteniatko berú od chovateľa najčastješie
vo veku 8 týždňov – šteniatko by preto malo byť odčervené zodpovedne minimálne
3x.
Šteniatka sa teda odčervujú každé dva týždne do 12. týždňa
ich veku (čiže prvé 3 mesiace). Najčastejším parazitom je škrkavka Toxocara
canis, ktorou sa nakazí šteniatko ešte od matky pred pôrodom cez placentu (po
pôrode prostredníctvom mlieka). Preto pokiaľ sme odčervili šteniatka je
potrebné odčerviť aj ich matku, nakoľko ak je ona infikovaná, môžu sa šteniatka
reinfikovať. Škrkavka je prenosná aj zo
zvieraťa na človeka, preto šteniatka odčervujeme dôsledne. Ďalším bežným parazitom
je pásomnica Dipylidium caninum (medzihostiteľom je blcha).
Psy vo veku 3 – 6 mesiacov odčervujeme 1x mesačne (ak
nepozorujeme parazity v truse).
Od 6 do 12 mesiacov veku psa odčervujeme každé 2 mesiace.
Foto: Jana Stančíková
ODČERVOVANIE DOSPELÝCH PSOV
Dospelých psov odčervujeme 3 – 4 x ročne.
Dôležité!
Okrem pravidelnosti odčervovania treba dodržať aj správne
dávkovanie podľa váhy psa.
Pre zamedzenie rezistencie (parazitov) na daný použitý odčervovací
preparát je potrebné prípravky striedať! T.j. nepoužívať neustále rovnaký typ
(zloženie).
Je nutné mať na pamäti, že odčervovací prípravok nechráni
psa po celú dobu, kým mu ho opakovane podáme (napr. o 3 mesiace). Tableta účinkuje
24 hodín. To znamená, že ďalší deň po podaní odčervovacieho prípravku sa môže
pes opäť nakaziť. Podávaním prípravkov však znižujeme riziko vylúčenia parazitov
a ich prenos na iných psov a ľudí.
Foto: Jana Stančíková
TIPY
Všímať si treba v medziobdobí trus psa (môže byť redšia
stolica), robiť preventívne koprologické vyšetrenie, ďalej pri nakazení parazitmi
môže pes vracať (zvláštne mu škŕka v bruchu), nepriberá, má veľké akoby
nafúknuté brucho (čo si ľudia často nesprávne zamieňajú s baculatosťou šteniatka),
má suchú a matnú srsť atď. Koprologické vyšetrenie z jednej vzorky trusu
však nemusí potvrdiť prítomnosť parazitov nakoľko niektoré parazity nevylučujú
vajíčka do psieho trusu pravidelne.
Pokiaľ idete psa aj očkovať a na dané obdobie pripadá
aj podanie odčervovacieho prípravku, odčervite psa týždeň pred očkovaním.
Prítomnosť parazitov môže negatívne ovplyvniť imunitu a následnú reakciu
na podanú vakcínu. Pokiaľ ste to nestihli, odčervite týždeň po vakcinácii.
PREVENCIA
° pravidelné aspoň 1x ročne koprologické
vyšetrenie (stolice psa), všímať si medzi týmito obdobiami vonku pri venčení,
či nenájdeme pohľadom na nej niečo „iné“
° hygiena (pravidelné čistenie koterca, výbehu)
° odstránenie zvyškov jedla, ktoré neskonzumoval
° nepodávať surové nepremrazené mäso z neprevereného
zdroja
° takisto údené (nedostatočne tepelne opracované)
mäso môže obsahovať zárodky parazitov
SYMPTÓMY
Prítomnosť parazitov si nemusí laik všimnúť na
prvý pohľad, resp. pes nemá istú dobu žiadne symptómy – ich prítomnosť sa však
môže prejaviť svrbením bolesťami, inými nezvyčajnými prejavmi. Čokoľvek sa nám
na psíkovi nezdá, alebo má nejaké „zvláštne prejavy“, je potrebné to
konzultovať s veterinárom.
FORMY ODČERVENIA
° sirupy
° pasty
° tabletky (existujú aj kombinované tabletky na
vnútorné i vonkajšie parazity)
° spot on prípravky
° injekčná forma
Najviac ohrozené psy
Pravdepodobnosť nákazy parazitmi súvisí aj s tým, kde
je pes chovaný, ako je kŕmený a na čo je využívaný. Viac náchylné k nákaze
sú lovecké psy, ďalej psy ktoré žerú výkaly po iných zvieratách, alebo psy
krmení surovým nepremrazeným mäsom (vrátane rýb). Stredné riziko je vtedy, ak
je pes chovaný v prostredí s vysokým výskytom iných psov (napríklad v mestách).
Najmenšie riziko je u psíkov, ktorí sú chovaní v priestore, kam
nemajú prístup iné zvieratá. Rizikovým faktorom však zostáva prítomnosť bĺch,
ktoré slúžia ako medzihostiteľ pre pásomnicu Dipylidium caninum.
