Sitno

Lokalita: Štiavnické vrchy, Banskobystrický kraj

Tento výlet bol spontánny nápad, keďže sme mali s Nalindou a kamošmi vymyslený víkendový výlet po Súľovských vrchoch, ale večer pred odjazdom sme zistili, že ubytko je vybookované a musíme narýchlo vymyslieť náhradný plán. V podstate sme sa ráno stretli, nasadli do auta a počas jazdy sme vymysleli, kam pôjdeme a kde prespíme. Rozhodli sme sa pre vrch Sitno a jeho okolie spolu s návštevou Banskej Štiavnice.

Prišli sme z R1 od Novej Bane a prekľučkovali sme sa miestnymi serpentínami až k Počúvadlianskemu jazeru. Je to umelo vytvorené jazero tzv. tajch, pozostatok po banskej histórii tejto lokality. Vodu z tajchov využívali na rôzne účely ako napr. zdroj energie, pohonné médium alebo s ňou chladili banské stroje. Tento spôsob využitia vody v banskom priemysle si osvojili vo viacerých lokalitách vo svete. My sme si tajch Počúvadlo vybrali ako začiatok našej túry.

Vybrali sme sa po zelenej značke a po pár metroch na nás čakalo pekné stúpanie. Našťastie bolo krátke, takže síl nám veľa neubralo a po chvíli sme sa už prechádzali Tatárskou lúkou smerom k nášmu cieľu po modrej značke. Po vystúpaní niekoľkých schodov vytesaných do skaly sme sa ocitli na najvyššom vrchu Štiavnických vrchov – Sitne (1009 m.n.m.). Je odtiaľto nádherný výhľad na toto sopečné pohorie tvorené andezitmi. Sitno sa považuje za kolísku európskej turistiky a už v polovici 18. storočia tu bola vybudovaná prvá turistická rozhľadňa v Európe. My sme mali samozrejme ”šťastie“ a rozhľadňa bola zatvorená. Tak sme zbehli o kúsok nižšie do Chaty Andreja Kmeťa, kde mali výbornú kapustnicu, ktorú som zalial slušným pivkom a Nala sa vybehala na lúke pred chatou.

Cestou dole sme pozreli ešte hrad Sitno resp, to, čo z neho zostalo a fakt toho nie je veľa. Nale som ale doprial ďalší kopec, na ktorý sa mohla vyštverať. Večer sme pozreli krásnu Banskú Štiavnicu a pobrali sme sa na ubytovanie v obci Hodruša-Hámre vo veľmi peknom a veľkom Wiessovom dome.