Dysplázia
bedrového kĺbu sa nevyhýba tak ľuďom ako i zvieratám. Vyskytuje sa aj
u psov a u Shíb patrí k nie častým ochoreniam, avšak vyskytuje sa.
Týka sa panvových končatín a prvý krát bola popísaná v 60-tych rokoch
minulého storočia u veľkých plemien. U Shíb nevytvára však veľký
problém (po mierny stupeň dysplázie /C/), pretože sú to malé a ľahké psy.
Vyskytuje sa rovnako u sučiek tak u psov (v pomere približne 50:50).
Jedná sa
o vývojové ochorenie s polygénnou dedičnosťou – nejedná sa
o vrodené ochorenie.
Pre kĺby
postihnuté dyspláziou je typická laxita, kĺb je v rastovej fázy utváraný
abnormálne, v pokročilom štádiu nastáva artróza kĺbu.
Kvôli
abnormálnemu vývoju nie je záťaž rovnomerne rozložená a niektorá časť hlavice a
jamky je preťažovaná. Dráždenie chrupavky preťažením kĺbového púzdra a väzov má
za následok poškodenie a opotrebovanie chrupavky a následne artritídu
a bolestivosť.
ZDRAVÝ BEDROVÝ KĹB
Bedrový kĺb patrí
teda medzi tzv. „guľkové kĺby“ – je tvorený kĺbovou jamkou acetabula a hlavicou
femuru (stehennej kosti). Tá zapadá do jamky a na povrchu oboch týchto kĺbových
plôch sa nachádza chrupavka, ktorá zabezpečuje pružnosť kĺbov a chráni kosti
pred opotrebením. V zdravom bedrovom kĺbe polguľovitá hlavica stehnovej kosti
veľmi pevne zapadá do kĺbovej jamky. Záťaž je rovnomerne rozložená na celú
plochu kĺbu a jamky.
Foto: Jana Stančíková
POSTIHNUTÝ BEDROVÝ KĹB
Postihnutý
jedinec vykazuje nesprávne a plytké zapadnutie kĺbovej hlavice do jamky –
hlavica subluxuje, čo spôsobuje nerovnomerný tlak. Tým sa chrupavka
opotrebuváva na niektorých miestach rýchlejšie a neskôr sa môže prejaviť
artróza či až samotná luxácia kĺbu. Tak subluxácia ako i artóza sú pre psa
bolestivé.
Dôležité vedieť!
Šteniatko sa rodí
zdravé – teda so štrukturálne aj funkčne normálnymi kĺbmi. DBK sa vyvíja postupne
vplyvom pôsobenia vonkajších faktorov. V dôsledku niektorého faktora sa
začne kĺb vyvíjať abnormálne čoho dôsledkom je, že sa rastové zóny uzavrú skôr
ako sa majú alebo sa vyderú.
Dysplázia
bedrového kĺbu nie je charakterizovaná tak, že ju pes má alebo nemá. Ak je
diagnostikovaná tak ochorenie samotné má niekoľko stupňov – 0 až 4. Zdravý
jedinec sa označuje s 0 (resp. písmenom A), jednotlivé stupne dysplázie
podľa závažnosti potom na stupnici 1, 2, 3 až 4 resp. B, C, D a E –
najzávažnejšie štádiá ochorenia majú stupeň 4 (E).
Dyspláziou trpia
najčastejšie veľké plemená ako napríklad nemecký ovčiak, labradorský retriever,
novofunlandský pes, bernardín atď, avšak nevyhýba sa prakticky žiadnej skupine
psov vrátane malých. Veľké a ťažké plemená sú touto chorobou postihnuté
preto častejšie, pretože je na kostru a
kĺby v období rastu kladená vysoká zaťaž, vzhľadom na rýchly rast a rýchle
zväčšenie hmotnosti v porovnaní s ľahšími plemenami. Ďalej k tomu
dopomáhajú aj rôzne externé faktory, čo je však spoločné pre všetky plemená bez
rozdielu veľkosti.
GENETIKA
Dysplázia je však
multigenetické a multifaktoriálne ochorenie – to znamená, že za toto
ochorenie dedične nezodpovedá jeden gén, ale potenciálne súbor génov. Problémom je to, že
u každého plemena je zrejme tento súbor génov iný a takisto sa ho doteraz
nepodarilo presne identifikovať. Do dedičného prenosu tohto ochorenia teda
inými slovami vstupuje viacero génov, recesívnych i dominantných, preto nie je možné
ani potvrdiť ani vyvrátiť, či je tento konkrétny jednotlivec nositeľom
kombinácie génov spôsobujúcich DBK. Z výskumov vyplýva, že pes sa nerodí
s ochorením na DBK, ale len s možnou preddispozíciou. Či ochorenie vznikne a do
akého štádia, to závisí aj od iných vonkajších faktorov (výživa, pohyb, nárazy, chovné prostredie, atď) – preto hovoríme
o multifaktoriálnom ochorení.
Genetika teda
zohráva pri DBK svoj vplyv. To znamená, či rodičia, prarodičia atď boli alebo
neboli na DBK postihnutí a ak áno, tak v akej miere. Zdraví predkovia
však nemajú vždy 100% zdravých potomkov, rôzne zdroje uvádzajú pri zdravých
jedincoch cca 20% postihnutých potomkov na DBK.
EXTERNÉ FAKTORY VZNIKU
Problémom pri
eliminácii výskytu DBK je fakt, že vznik ochorenia výrazne ovplyvňuje
prostredie, pohyb, zranenia (nárazy ktoré spôsobia vo vyvíjajúcom sa kĺbe mikrotraumy - mikroporanenia - odkedy sa kĺb začne vyvíjať abnormálne a pod.), podmienky chovu
a samozrejme výživa. Kritické obdobie zodpovedajúce podstatným spôsobom za
rozvoj DBK sú prvé 2 mesiace šteňaťa, kedy sila záťaže, ktorá pôsobí na mäkké
a plastické tkanivá bedrového kĺbu, môže prekročiť ich limit.
Bežný majiteľ má
teda v rukách niekoľko možností ako ovplyvniť zdravie svojho psa
° Vyberať
si šteniatko od zodpovedného chovateľa
° Traumatické
poranenia: šteniatko šetriť v neprimeranom alebo nadmernom pohybe
a to až do roka jeho veku a veľmi dbať na to, aby: nechodilo dolu po
schodoch, vyhýbalo sa nárazom a dopadom z väčšej výšky (pozor na
zoskoky z vyvýšených miest), vyhýbať sa prudkým zastaveniam (pozor na
nadmerné hádzanie loptičky – aportovanie), veľmi problematické pre správny
pohyb sú takisto klzké podlahy a parkety (napríklad pád / zoskok z vyvýšeného miesta na klzkú podlahu a pod.)
° Nadváha,
ktorá je ďalším výrazným faktorom podporujúcim rozvoj DBK – jedná sa
o nadmerné a neprimerané zaťaženie kĺbov (pokiaľ majiteľ nevie, či je
jeho shiba v optimálnej váhovej kondícii a nemá náhodou nadváhu, je
potrebné sa poradiť s veterinárom alebo svojim chovateľom)
° Nesprávna
výživa (nadbytok vápnika, nedostatok vitamínov a minerálov - nedostatočná
výživa v prvom roku – napr. miešanie rôznych typov krmív bez rozmyslu,
nekvalitné krmivo, nevyvážený barf, domáca ľudská strava, zasycovanie psa
namiesto kvalitnými granulami nadmieru maškrtami, prikrmovanie alebo používanie
doplnkov stravy či vitamínov bez rozmyslu a konkrétneho účelu – t.j. treba
sa vyvarovať nedostatku živín, nedostatku vitamínov alebo minerálov, ich
nesprávny pomer alebo naopak nadbytok). Práve v šteňacom veku by si každý
majiteľ shiby mal dobre ošetriť výživu svojho psíka a bez dostatočných
znalostí s krmivom neexperimentovať
° Do
pol až ¾ roka veku šteňaťa sa treba takisto vyhýbať dlhým túram, joggingu či
bicyklovaniu so psom, nechať šteňa pri dlhšej prechádzke častejšie oddýchnuť
a takisto dbáme na to, aby neskákalo z veľkej výšky a celkovo sa
vyhýbalo tvrdým dopadom (schody a pod.) - šteňa by malo tráviť väčšinu
výbehu na tráve, čiže pre kĺby mäkkom a pružnom povrchu (nie dlhodobo betóne
a pod.)
° Faktorom
prispievajúcim k rozvoju DBK je tiež chladné a vlhké prostredie
Genetickými
testami teda nie je možné zistiť (lebo nepoznáme súbor všetkých génov
zodpovedných za DBK) ochorenie u jedinca a ani prenášača. Preto je to
zodpovednou prácou chovateľov, že tieto vyšetrenia u jedincov robia a s ich
výsledkami narábajú v ďalšej chovateľskej práci zodpovedne.
Je dôležité šteniatko
chrániť pred traumatickými poraneniami, kedy sa môže tvoriace sa tkanivo
chrupavky a kostí poškodiť a prispieť k rozvoju DBK. Taktiež
štúdie poukazujú na príčinnú súvislosť DBK s nesprávnym vývojom svalov
a mäkkého tkaniva pri nesprávnej pozícii nasadenia kĺbovej hlavice voči
jamke.
Koeficient
dedičnosti je udávaný podľa rôznych plemien na 20-60%, zvyšok je teda
v rukách chovateľa a majiteľa šteniatka.
(NE)VHODNÁ POHYBOVÁ ZÁŤAŽ
Správny
a vhodný pohyb (cvičenie) vedie k stabilite bedrového kĺbu a jeho
správnemu vývoju. Nesprávny pohyb alebo pohyb na nevhodných povrchoch spôsobuje
opak. Niektoré zdroje a štúdie poukazujú aj na nevhodnosť nadmerného naháňania sa za loptou alebo iným predmetom (kvôli
prudkému brzdeniu/zastaveniu) v šteňacom veku.
DIAGNOSTIKA
Pokiaľ chce mať
majiteľ jasno, či jeho pes trpí na DBK alebo nie, je potrebné ho nechať
zrontgenovať na niektorom z pracovísk, kde takýto zákrok vykonávajú. Vyšetrenie
sa vykonáva v úplnej narkóze, jeho cena sa pohybuje podľa konkrétneho
miesta výkonu najčastejšie od 50 – 100 Eur.
PRÍZNAKY
Ako môže majiteľ
spozorovať, že s jeho shibou niečo nie je v poriadku? Príznaky nie sú
vždy viditeľné a spozorovateľné, mladý a dobre osvalený jedinec so
stredným stupňom dysplázie nemusí vykazovať žiadne príznaky.
I.
Mladí
jedinci so subklinickými príznakmi – majiteľ si všimne náhodne tzv. „zajačí
skok“ u svojho psa – odrazí sa naraz zadnými nohami, alebo sa prítomnosť
DBK natrafí náhodne pri inom vyšetrení (RTG), týka sa veku 4 – 14 mesiacov
II.
Mladí
psy, ktorí už majú klinické príznaky – prejavujú sa ťažkosťami pri vstávaní,
neochotou k pohybu, psík je opatrnejší pri skokoch, častejšie sa naťahuje,
nechce chodiť po schodoch, po pohybovej záťaži kríva a pod.
III.
Dospelí
jedinci (nad 12 mesiacov) – výskyt degeneratívnych zmien na kĺbe, pes nohu
odľahčuje, aj po miernej záťaži kríva, krepitácia (akoby „vŕzganie“, ktoré
počuť pri pohybe v kĺbe), následne atrofia (ochabnutie) stehenných svalov
kvôli slabšej pohybovej aktivite a samotná artróza v kĺbe
TERAPIA
I.
Konzervatívna
– obmedzenie pohybu a redukcia hmotnosti
II. Fyzikálna
– vhodné cvičenie na posilnenie najmä bedrového svalstva
III. Medikamentózna
– podávanie chondroprotektív a nutričných doplnkov resp. chirurgická
liečba
DBK
sa vyliečiť nedá. Terapia je takisto limitovaná, zväčša sa sústreďuje len na
tlmenie príznakov, v každom prípade liečba konzervatívnou i chirurgickou
metódou je značne nákladná a obtiažna.
V
prípade zistenia ochorenia rannou diagnostikou je do 7 mesiaca života
možná chirurgická liečba. V dospelosti prichádza do úvahy z
chirurgických metód výmena bedrového kĺbu za totálnu endoprotézu, prípadne u
hmotnostne ľahších jedincov resekcia hlavice stehennej kosti.
Veľmi
dôležité je zabezpečiť postihnutým jedincom primeraný a vhodný spôsob pohybu. Správny typ
a obtiažnosť fyzickej aktivity, ktorá šetrí kĺby (napr. na mäkkých
povrchoch, cvičenie na balančných podložkách či plávanie vo vode) má naopak
vzhľadom na posilnenie svalstva pre psa veľký benefit.
NAČO DBAŤ?
Obdobie veku 0-2
mesiace ako majiteľ nemáte vo svojich rukách – vyberajte si teda šteniatko od dobrého
a skúseného chovateľa. Toto obdobie je totiž kľúčové čo do vzniku
a rozvoja DBK! Súčasti kĺbu sú tvorené chrupavčitým tkanivom a sú mäkké,
preto sa môžu deformovať a abnormálne sa vyvíjať. Postupne osifikujú na
kostné tkanivo. Zodpovedný chovateľ toto všetko vie a zohľadňuje to pri
starostlivosti o šteňatá. Prvé dva mesiace sú teda najkritickejšie, šteňatá
sa rodia zdravé.
Od začiatku
3-tieho mesiaca, kedy si prinášate šteniatko domov, to má vo svojich rukách už
nový majiteľ. Dbajte na kvalitné krmivo, správne stanovenie dennej kŕmnej
dávky, započítavať do nej aj maškrty – tie nepodávať nadmerne, neexperimentujte s miešaním rôznych granúl alebo typov stravy, pokiaľ chcete barfovať, tak iba s dostatočnými vedomosťami, zabezpečte šteniatku správny a šetrný pohyb (nie nadmieru klzké
podlahy, nie tvrdé dopady a nárazy, nie schody, nie dlhé túry, nie
nadmerné hádzanie a aportovanie predmetov najmä na tvrdom povrchu – kvôli
prudkému brzdeniu a náhlym zmenám smeru pohybu). Nezabúdajte na to, že ak po schodoch, tak smerom hore je okej a rozhodne menšia záťaž než smerom nadol - tomu sa pokúste vyhnúť.
Od 12 – 18 mesiaca
je rast u psa ukončený, záťaž však treba psíkovi pridávať postupne! Pokiaľ
psa beriete 3x denne na pol hodinovú prechádzku, nie je problém ho vziať na výrazne
dlhšiu či túru avšak netrénovanému jedincovi by urobilo problém ak by mal
napríklad pri vás netrénovaný nárazovo dlhšie cválať pri behu či jazde na
bicykli. Tak pre človeka ako psa (netrénovaného) robí väčšie problémy príliš
intenzívny pohyb než vytrvalostný (s nižšou tepovou frekvenciou).
V slovenskom
chove sa jedince, ktoré chce majiteľ zaradiť do chovu, testujú na prítomnosť
a stupeň DBK prostredníctvom zhotovenia RTG snímku.
