Sú shiby apriori neposlušné a tvrdohlavé? Ak shiba nechce splniť páničkov povel je "len" tvrdohlavá alebo nemá primeranú motiváciu v daný moment? Na tieto a ďalšie otázky sa Vám pokúsime dať odpoveď v nasledujúcich riadkoch. Názory na poslušnosť sú pri našom plemene pomerne rôznorodé pretože závisia od úrovne poznania plemena a myslenia psa ako takého.
Tvrdohlavý pes je v podstate naše iluzórne pomenovanie pre situáciu, kedy pes nechce urobiť to, čo po ňom práve chceme (za predpokladu, že rozumie čo po ňom chceme / pozná daný povel) z jednoduchého dôvodu = nemá motiváciu to urobiť.
Neposlušný pes je de facto pes, ktorý nemá žiadnu alebo správnu motiváciu urobiť to, čo po ňom chceme. Ak po psovi niečo požadujeme, znamená to, že chceme, aby ukončil to, čo práve robí a vymenil toto správanie za iné. Napríklad: pri poveli "ku mne" ho vlastne "nútime" zanechať napríklad čmuchanie, preznačovanie či hru s iným psom a chceme, aby prišiel ku nám. Prečo by to mal urobiť?
Áno, z rešpektu ku nám - na rešpekte však musíme pracovať systematicky a pomerne dlho. Ochota k poslušnosti u shíb je takisto výsledkom vyváženého pomeru rešpektu a dôvery v pánička - veľkú rolu však hrajú aj iné prvky motivácie. Motivácia znamená poskytnúť psovi niečo, čo chce alebo potrebuje. Vzniká tam, kde je toho nedostatok. Kde je nedostatok, tam vzniká potreba. Tú uspokojíme psovi práve my páničkovia. Pes to chce alebo potrebuje získať, preto je ochotný vymeniť svoje správanie za to, čo po ňom chceme, aby urobil a získa tak to, čo má pre neho v danom čase zaujímavú hodnotu. Neposlušný pes teda prakticky neexistuje - sú len nesprávne alebo nedostatočne motivované psy ; )))
Aké formy motivácie existujú? Je to vcelku jednoduché a nie je to žiadna veľká veda - pes potrebuje uspokojiť niekoľko základných potrieb:
° nažrať sa (potrava)
° napiť sa (voda)
° bezpečie a ochrana
° útočisko / príbytok
° sociálny kontakt a náklonnosť
° mentálne a fyzické vyžitie (resp. uspokojenie špecifických potrieb daného plemena)
Čo môže psovi chýbať resp. kde môžeme vytvoriť dočasný nedostatok, aby sme psíkovi mohli ponúknuť uspokojenie tejto potreby práve my?
Útočisko a príbytok mu dočasne zobrať nevieme, dokonca ani psy, ktoré pochádzajú z útulkov, žili dlhú dobu niekde v zlých podmienkach, nakope s inými psami bez vlastného peliešku nevieme motivovať týmto faktorom. Ich prípadný zlý život je minulosťou a ak sa u nás doma vyvaľujú v mäkkom teplom peliešku, nie je možné psíkovi vytvoriť jeho dočasný nedostatok/nedostupnosť.
Ďalším faktorom motivácie / ochoty k spolupráci, s ktorým sa nedá pracovať priamo ale funguje podprahovo veľmi silno, je bezpečie a ochrana pre vlastného psa. Asi nie je nutné dlhšie rozoberať fakt, že rešpekt, dôveru i poslušnosť u svojho psa si dokáže iba ten, kto sa ho ako pániček zastane v pre neho nebezpečnej či nepríjemnej situácii či psej potýčke. Nie je nič horšie ako nechať svoju shibu "vykúpať" v situácii, že na ňu nejaký pes zaútočí alebo ju neprimerane obťažuje/dobiedza. Neverte mýtom o tom, že "psy si to majú vybaviť medzi sebou". Shiba sleduje veľmi pozorne nie to čo hovoríme, ale to čo robíme - či ju v problémoch necháme samú a prizeráme sa, alebo jej ideme na pomoc, prípadne ju chránime proaktívne a predvídavo sami. Aj keď sú shiby sólo hráči a spoliehajú sa najmä na seba, veľmi pozorne vnímajú naše správanie - od neho závisí to, či nás náš 4-nohý japonský parťák bude rešpektovať a bude tým pádom ochotný aj plniť naše povely.
Ako priamu formu motivácie teda faktor bezpečia a ochrany využiť nevieme, tvorí však pri celkovej ochote k spolupráci základy, na ktorých stavia každý majiteľ.
S čím teda môžme pracovať denne a efektívne? Akú potrebu môžeme ponúknuť shibe uspokojiť denne v bežnej či výnimočnej situácii, aby nás poslúchla?
Je to potreba nažrať sa, získať extra maškrtu, čiastočne aj hračku alebo aktivitu, ktorú má veľmi rada a dostáva ju výnimočne (je pre ňu vzácna), a okrajovo aj sociálny kontakt a náklonnosť.
