autor: Tibor Tóth

Plemeno shiba na Slovensku zastrešuje Slovenský klub chovateľov psov severských plemien, teda SKSJP, ktorý je spoločenská, záujmová organizácia. Sídlom je Krčméryho 146, 038 21 Mošovce. Klub bol založený na ustanovujúcej schôdzi dňa 23. novembra v roku 1991. Združuje chovateľov, majiteľov a priateľov psov severských a japonských plemien. Cieľom klubu je chov čistokrvných psov, pri zachovaní biologického zdravia, charakteristických vlôh a vlastností špecifických pre plemeno. Tiež zveľaďovanie, popularizovanie, výcvik, prezentácia slovenských odchovov v zahraničí, informovanie členov o chove a využití plemien u nás i v zahraničí. Klub je zodpovedný za chov zastrešovaných plemien v SR a určuje podmienky ich chovu, pričom sa pridržiava štandardov a ich aktualizácií.


Untitled designpng

Foto: Dominika Paučová


Klub každoročne organizuje Klubovú a Špeciálnu výstavu, dve bonitácie, preteky psích záprahov, vydáva Klubovú ročenku, ktorú dostáva každý člen Klubu.

Bonitácia (uchovňovanie jedincov) prebieha po klubovej / špeciálnej výstave. Klub každoročne oceňuje vecnými cenami Slovenských šampiónov krásy, Slovenských šampiónov krásy mladých, ďalej organizuje, vyhodnocuje a oceňuje súťaž o Klubových šampiónov, Klubových šampiónov mladých a víťazov Rankingu.  

Chovateľský poriadok klubu riadi a usmerňuje chov severských plemien, t. j. aljašský malamut, grónsky pes a sibírsky husky, a taktiež chov japonských plemien, teda akita, shiba a hokkaido. Usmerňuje rozvoj chovu psov spomenutých plemien v súlade s ich štandardmi FCI. Tieto stanovy sú povinné pre všetkých chovateľov severských a japonských plemien s preukazom o pôvode, ktoré boli vydané plemennou knihou uznávanou FCI (Slovenská plemenná kniha). Každý, kto sa zaoberá chovom spomenutých plemien je povinný si osvojiť chovateľský poriadok klubu, neznalosť sa neospravedlňuje.

Pri chove má dôležitú úlohu poradca chovu, ktorý je volený výborom klubu zo skúsených a odborne zdatných členov klubu. Poradca chovu zaručuje správne riadenie a usmerňovanie plemenitby. Do jeho kompetencie patrí aj spracovávanie a archivácia všetkých dokumentov, ktoré sa týkajú chovu, ako napríklad kópie preukazov o pôvode a bonitačné karty. Okrem toho ešte vystavuje a archivuje odporúčanie na párenie, a taktiež podáva návrhy na vyradenie z chovu nezodpovedajúcich jedincov. Poradca chovu je zároveň povinný vykonať kontrolu vrhu, a to do 6. týždňa veku šteniat. Upozorňuje aj na rôzne nedostatky a chyby predstaviteľov plemena. Má pomáhať začínajúcim chovateľom a poskytnúť im užitočné a praktické rady. Jeho povinnosťou  je pripomenúť chovateľovi spôsob odstránenia nedostatkov, ktoré zistil na šteňatách alebo sučke. Taktiež má kontrolovať implantované čísla čipu šteniat. Čipovanie je vykonávané veterinárnym lekárom, ktorého vybral chovateľ a ktorý čísla čipov potvrdí do prihlášky k zápisu šteniat do plemennej knihy.  


Untitled design 2png

Foto: Tibor Tóth



V chove severských a japonských plemien, teda aj v chove shíb je uplatnená cieľavedomá plemenitba, z čoho vyplýva, že chov je riadený a usmerňovaný klubom prostredníctvom poradcu chovu. Je možné použiť iba chovných jedincov s preukazom o pôvode, ktorí spĺňajú všetky podmienky určené v stanovách klubu. Existujú dva typy plemenitby. Prvým je riadený, resp. kontrolovaný chov, pri ktorej shiby úspešne absolvovali bonitáciu, ďalej na klubovej alebo špeciálnej výstave získali ocenenie „výborný“ alebo „veľmi dobrý“ a dosiahli vekovú hranicu 15 mesiacov. Druhým je výberový chov, u ktorého sú podobné kritéria s tým rozdielom, že odchované psy chovateľskej stanice získali titul „interšampión“. 

V tom prípade, ak sa chovateľ rozhodol vybrať na párenie takých jedincov, ktorí by mohli vážne ohroziť chov, poradca chovu je povinný ho na tento fakt upozorniť. V plemenitbe je členom klubu prísne zakázané chovať takú Shibu, ktorú klub z chovu vyradil, alebo ktorá bola bonitovaná v inej krajine. 

Pojmom chovný pes alebo chovná suka sa označuje jedinec plemena, ktorý je zapísaný v plemennej knihe uznávanej FCI ako chovný. Medzi hlavné podmienky pre zaradenie shiby do chovu samozrejme patrí čistokrvnosť jedinca, ktorá je potvrdená preukazom o pôvode vydaným plemennou knihou uznávanou FCI s číslom zápisu SPKP. Jedinec má úspešne absolvovať aj bonitáciu od veku 12 mesiacov. Ak bonitácia bola úspešná, bonitačná komisia tzv. „bonitačnou kartou“ potvrdzuje zaradenie jedinca do chovu a následne je zapísaný do preukazu o pôvode slovo chovný, resp. chovná. 

Z chovu sa vylučuje alebo sa pozastavuje činnosť tým predstaviteľom plemena v odchovoch, u ktorých sa často a preukázateľne vyskytujú hrubé exteriérové a povahové chyby, ako napríklad atypičnosť, kryptorchizmus, chudozubosť, hluchota, a podobne. Suky v deň dovŕšenia 8. roku veku sú z plemenitby vyradené. Chovateľ však môže požiadať o predĺženie chovnosti o 1 rok. Vylúčenie psa alebo suky, prípadne pozastavenie ich chovu vykoná na odôvodnený návrh poradcu chovu výbor klubu. Svoje rozhodnutie výbor Klubu písomne oznámi plemennej knihe a majiteľovi. Do chovu nemôžu byť zaradené jedince, na ktorých bol prevedený zákrok k odstráneniu alebo zakrytiu niektorej anatomickej alebo exteriérovej chyby.  

Podmienkou pre pripustenie psa alebo suky k bonitácií je v prvom rade získanie predpísaného výstavného ocenenia, t.j. zo špeciálnej alebo klubovej výstavy s ohodnotením výborný alebo veľmi dobrý, bez ohľadu na triedu od veku 12 mesiacov psa i suky. Jedinec musí dostať aj výstavné ocenenie z medzinárodnej výstavy s ohodnotením výborný alebo veľmi dobrý, bez ohľadu na triedu od veku 12 mesiacov. Dôležité je aj dosiahnutie predpísanej vekovej hranice, ktorá u shíb je 12 mesiacov. Predpísaný je aj DNA test vykonaný v UPZ SR Nitra alebo Vetgene/ Medgene s.r.o. U shíb vyžaduje klub pre uchovnenie RTG na dyspláziu bedrových kĺbov (akceptovateľné výsledky pre uchovnenie sú stupne A a B) a vyšetrenie kolenných kĺbov (akceptovateľné výsledky pre uchovnenie sú stupne 0 a 1). 


Untitled design 3png

Foto: Tibor Tóth



Klub chovateľov psov severských plemien je jeden z mála, ktorý pri bonitácii odoberá vzorku krvi, srsti, slín do databázy DNA chovných jedincov. Objektívna kontrola pôvodu zvierat je nevyhnutným predpokladom pre efektívny plemenársky program, preto je diagnostickým metódam venovaná v celosvetovom meradle osobitná pozornosť. Ich cieľom je stanoviť, resp. jednoznačne potvrdiť chovateľom uvádzané príbuzenské vzťahy medzi zvieratami. Donedávna sa otázky určovania totožnosti a overovania rodičovstva riešili klasickým testovaním krvných skupín, sérových bielkovín a izoenzýmov, avšak v mnohých prípadoch aplikácia zmienených typov polymorfizmu neumožňovala definitívne závery. Pre kontrolu a výmenu informácii medzi laboratóriami, ktoré overovanie pôvodu vykonávajú bolo vytvorené združenie pre genetiku zvierat International Society of AnimalGenetics (I.S.A.G.). Jednou z výhod tohto združenia, je vypracovanie jednotnej metódy na identifikáciu zvierat, s čím súvisí aj možnosť kúpy a predaja zvieraťa zo zahraničia. Aj naše laboratórium genetiky je zaregistrované v ISAG a je jej aktívnym členom.  

Poradca chovu vystavuje pripúšťacie povolenie, ktoré je základným chovateľským dokladom. Pripúšťacie povolenie musí byť vyplnené i v prípade, že obidva chovné jedince patria jednému majiteľovi. Ak nedošlo k povolenému krytiu, majiteľ je povinný vrátiť pripúšťacie povolenie poradcovi chovu, ktorý ho vystavil, najneskôr do 14 dní po skončení honcovania suky. Bez toho dokumentu sa párenie nemôže uskutočniť. Poradca chovu je povinný pred jeho vystavením skontrolovať záznamy o splnení podmienok chovnosti v kópii preukazov pôvodu chovných jedincov. Platí to rovnako ako u chovných súk, tak i u chovných psov.  

Veľmi dôležitým krokom v plemenitbe je krytie. Krytie jednej chovnej suky dvoma psami v priebehu jednej ruji je neprípustné. Šteniatka z tohto spojenia nebudú zapísané do plemennej knihy a voči chovateľovi bude začaté disciplinárne konanie. Krytie prirodzenou cestou môže byť nahradené insemináciou. Musí byť prevedené odborným veterinárnym lekárom, ktorý o tom prevedie záznam do pripúšťacieho povolenia. (Inseminácia môže byť vykonaná len chovnej suke, ktorá už mala vrh po prirodzenom krytí.) 

Chovná suka môže mať tri vrhy v priebehu dvoch kalendárnych rokov, ale po dvoch vrhoch je chovateľ povinný jedno páranie vynechať. Po pôrode suky chovateľ je povinný do 5 dní to doporučeným listom nahlásiť poradcovi chovu, ktorý bude prevádzať kontrolu vrhu z hľadiska dodržiavania ustanovenia tohto chovateľského poriadku. Okrem toho je tiež povinný do 5 dní po pôrode suky nahlásiť narodenie šteniat majiteľovi chovného psa s uvedením počtu narodených šteniat a ich pohlavím. Ak nezostala chovná suka kotná, chovateľ to má oznámiť majiteľovi chovného psa a poradcovi chovu najneskôr do 14. dní od dátumu predpokladaného vrhu. Zásadne sa vyžaduje jedna kontrola vrhu do veku 6. týždňov šteniat.  


DSC_3986jpg

Foto: Saskia.photography


Chovateľ si nechá zaregistrovať vrh najneskôr do veku 6. týždňov šteniat. Vrh sa musí zaregistrovať naraz celý, dodatočné hlásenie šteniat je neprípustné. Plemenná kniha následne zapíše vrh a vystaví preukazy pôvodu šteniat. V čase odovzdania šteniat majiteľom musia byť vo veku minimálne 8 týždňov, musia byť schopné samostatne prijímať potravu a musia byť aspoň raz zavakcinované. Ak niektoré šteňa nezodpovedá týmto požiadavkám, nemôže chovateľ takéto šteniatko odovzdať novému majiteľovi. 

Kontrolná komisia chovateľskej činnosti, vybraná z členov výboru má právo vykonať kontrolu vrhu u chovateľa do veku 7. týždňov šteniat bez vopred dohodnutého termínu s poradcom chovu a chovateľom. Chovateľ je povinný kontrolu vrhu komisii umožniť. Pri zistení nedostatkov a neplnení si chovateľských povinností, ako aj priestupku voči chovateľskému poriadku bude s chovateľom začaté disciplinárne konanie. Bonitovaný môžu byť len jedinci po dovŕšení vekovej hranice 15 mesiacov, u plemena shiba 12 mesiacov. 

Čo sa týka vekovej hranice pre chovné využitie jedincov shíb, minimálny požadovaný vek pri kontrolovanom i výberovom chove je 15. mesiacov veku po splnení všetkých požadovaných podmienok chovnosti. Zúčastniť sa bonitácie je jednou z podmienok na uchovnenie shíb v SKSJP. Cieľom bonitácie je získanie poznatkov o exteriérových a povahových vlastnostiach predvedených psov, ich nedostatkoch a chybách v porovnaní so štandardom plemena. Posudzovanie psov na bonitáciách môže vykonávať len rozhodca s potrebnou kvalifikáciou, delegovaný prostredníctvom SKJ. Bonitačnú komisiu, ktorá je najmenej trojčlenná, tvorí delegovaný rozhodca, poradcovia chovu a člen výboru. Všetci členovia komisie po celú dobu hodnotia psa, spolupracujú a stanovujú hodnotenie a rozhodujú o zaradení psa do chovu. 

Hodnotenie exteriéru a povahy pomocou bonitačných kódov zapíšu do bonitačnej karty, označí sa vyjadrenie, či jedinec splnil alebo nesplnil podmienky chovnosti. V prípade, že má splnené všetky podmienky chovnosti môže dostať vyjadrenie chovný, resp. chovná. V prípade chyby vyraďujúcej z chovu sa uvedie presný dôvod a vyjadrenie nechovný, alebo nechovná. Výsledok bonitácie sa potvrdí podpismi všetkých členov a pečiatkou SKSJP. Úspešné absolvovanie bonitácie je podmienkou pre zaradenie psa alebo suky do chovu. Bonitácie sa môžu zúčastniť iba zdravé jedince a vykonáva sa raz za život zvieraťa. Výsledok a rozhodnutie o chovnosti jedinca je neodvolateľne platné. 

Bonitačný kód teda vychádza z hodnotenia v bonitačnej karte a charakterizuje jedinca po všetkých stránkach. Jedinec je hodnotení číslami od 0 do 9. Pre zaradenie do chovu môže mať pes hodnotenie od 0 do 4, ak sa objaví 5 a vyššie, hodnotí sa ako nechovný nezaraďuje sa do chovu. Dôležité je opätovne vyzdvihnúť, že vyradzujúcou chybou je kryptorchizmus a monorchizmus. V prípade súk je akceptované hodnotenie od 0 do 6. Ak sa objaví 7 a vyššie, vyraďuje sa z chovu.


Foto: Marika Mydlová Szabóová
received_400168543757718jpeg