Shiba ako plemeno patrí čo sa starostlivosti týka k tým menej
náročnejším. Neznamená to, že majiteľ môže pristupovať k starostlivosti
laxnejšie alebo nemať vedomosti o psovi ako takom. Základné vedomosti sú dôležité na to, aby majiteľ vedel rozpoznať najčastješie prejavy zdravotných problémov (symptómy).
Poďme sa pozrieť bližšie na to, čomu by sme sa pri starostlivosti
o Shibu mali venovať ročne, mesačne, týždenne či denne.
(KAŽDO)ROČNÁ NÁVŠTEVA VETERINÁRA
Ročná preventívna prehliadka a očkovanie je „must have“, to
asi nemusíme prizvukovať extra. Shiby nie sú často v ordináciách obľúbení
pacienti – vedia totiž svoj strach z toho, čo sa bude diať, prejaviť dosť
hlasito. Sú Shiby, s ktorými je návšteva a manipulácia u veterinára odzačiatku bezproblémová a nechajú si bez protestov odobrať krv, vyholiť kus srsti, zaočkovať či nakvapkať do očí. Niektoré shiby začnú na veterinu reagovať precitlivelo po tom, čo začali vnímať bolestivosť resp. štípanie pod kožou po niektorom z prvých očkovaní. Šteniatka to často neriešia a ani si vpichnutie nevšimnú - neskôr sa to však môže zmeniť. Správanie psa u veterinára súvisí vždy s celkovou výchovou či sa pes podvolí tomu, čo po ňom majiteľ žiada. A či sa hlasitými protestami domôže toho, čo chce - napríklad sa vyhne nejakej činnosti, ktorú po ňom chceme a pes nie. Výsledok návštevy ordinácie u vet teda závisí do veľkej miery od výchovy majiteľom všeobecne - ako sa ku psovi pristupuje aj (najmä) počas ostatného času, keď práve v ordinácii nie sme - t.j. v bežnom živote. Privykanie na prostredie a úkony na veterine je však potrebné.
Správna výchova a socializácia šteniatka zahŕňa aj správne zoznámenie s prostredím veterinárnej ambulacie. Pre malú shibičku je všetko nové, je zvedavé a je potrebné si vyhradiť čas na vytvorenie dobrého vzťahu s miestom, kam budeme chodiť pravidelne a pes z toho nemal stres - a my tiež. Podstatou je, privykať doma psa na manipuláciu s ním (labkami, prezeraním pazúrikov, ušiek, očiek, zúbkov - každej časti tela, aby pochopilo, že dotykmi mu nič nehrozí), ďalej toto isté vykonávať nielen sami ale aj s cudzími (inými) ľuďmi - pokiaľ nie sme sami veterinári ; ))
Šteniatko treba priviesť občas k veterinárovi len „cvične“, aby
sa mu prihovoril, pohladil a dal prípadne za dobré správanie aj malú
odmenu. Niektoré shiby znášajú „prácu“ veterinára na nich dobre - ak sú správne vychované a socializované, iné sú
hysterické už v čakárni a pritom sa ešte nič nedeje. Zvyknú si však dobre
pamätať – ak ich vakcína pod kožou minule štípala, spoja si ďalšiu návštevu
s týmto zážitkom a budú ho očakávať. Horšou situáciou je to, ak mal pes nejaké zdravotné problémy a veterinár ho musel neuspatého ošetrovať - a bolo to bolestivé. Môžete takisto striedať návštevy u veterinára kedy sa "niečo deje" (očkovanie, strihanie pazúrikov a pod.) s tými, kedy prídete do čakárne/ordinácie, a veterinár sa psíkovi len prihovorí, pohladí si ho a ponúkne mu (nami prinesenú) odmenu - a nič viac.
ČO SI NECHAŤ VYŠETRIŤ
Na každoročnej prehliadke u veterinára je dobré spraviť psovi aj odber krvi a moču – prevencia je
vždy základ. Môžete tak urobiť aj u mladého psa, odporúčame to však
najneskôr pravidelne pri ročnej preventívke u psíkov starších ako 4-5
rokov.
Hematologické vyšetrenie dá majiteľovi odpoveď o kvalite
a počte bielych a červených krviniek, krvných doštičiek ako
i krvných parazitov). Biochémia zjednodušene povedané pomôže odhaliť
správnosť fungovania jednotlivých orgánov a stav metabolizmu. Štandardne
sa v hematologickom vyšetrení môže sledovať až 16 parametrov, pri
biochemickom rozbore krvi až 22.
Takisto je možné a vhodné urobiť USG
brušnej dutiny, ktorá pomôže odhaliť prítomnosť nádorov alebo zmeny štruktúry
orgánov. Práve ochorenia obličiek, srdca, onkologické či endokrinné ochorenia
sú najčastejšou príčinou úmrtia psíkov v seniorskom veku. Raz ročne je
vhodné nechať urobiť psíkovi aj koprologické vyšetrenie vzorky stolice na
prítomnosť parazitov – vzorku prinesieme sami a odovzdáme veterinárovi
podľa pokynov.
MESAČNE DOMA
Priebežne, aspoň 1x za mesiac je dobré si doma prehliadnuť psa
dôkladnejšie – tlamu, či sa mu nerobí zubný kameň, zubné kazy alebo či nemá
problém s ďasnami. Ďalej pazúriky, či ich nemá priveľmi dlhé a labky
aj odspodu.
Spozornieť treba ak sa pes začne intenzívne alebo škriabať alebo
vykusovať. Príčin môže byť samozrejme mnoho, psa si treba všímať a pri
zvýšenom škriabaní sa, okusovaní si labiek alebo inej časti tela je vhodné sa
vybrať čím skôr k veterinárovi. Ľudia často príznaky na začiatku
prehliadajú a pripadá im normálne, že sa pes vykusuje alebo škrabká.
Pár krát za deň je to normálne avšak výrazný nástup tejto aktivity
môže byť spojený aj s niektorým z týchto problémov:
° Škriabanie spôsobuje často intenzívne svrbenie,
psík si takto uľavuje – jeho pôvodcom môžu byť kožné baktérie, kvasinky,
parazity ale aj rôzne druhy alergií
° Okrem škriabania sa a vykusovania sa
vedia pridať aj chrasty, hnisavé vriedky, vyrážky, začervenané flaky,
a pod
° Psíka by sme preto mali sledovať, či sa
nezačína škriabať a vykusovať intenzívnejšie a takisto mu raz za
mesiac alebo ob-mesiac skontrolovať stav srsti a pokožky – poprezerať ho,
rozhrnúť srsť a sledovať, či sa na pokožke nenachádza niečo nešťandardné
(začervenania, bodky, fľaky, šupinky alebo čokoľvek iné)
° Okrem nadmerného škriabania sa v oblasti
uší môže pes potriasať hlavou, signalizovať to môže prítomnosť cudzieho
drobného predmetu vo zvukovode ale napríklad aj kliešťa alebo zápal
Pokiaľ sme ako psíčkari menej skúsení, rozhodne by sme návštevu veterinára nemali podceniť a vymeniť za googlenie na internete, diskusné fóra či "babské recepty" - pokiaľ sa nám niečo na psíkovi nezdá alebo sa javí správaním neštandardne. Odborné oko a vyšetrenie u veterinára je nenahraditeľné.
