PLASTOVÝ GOLIER

Plastový golier nikto obvykle doma nemá a ani netrénuje jeho „nosenie“, pokým si to situácia nevyžiada. Či už je to rana po operácii, kastrácii, odrenina alebo iné citlivé miesto – pes si ho dokáže skutočne dobre „opracovať“. Z malej odreninky si vie za krátky čas vylizovaním a vykusovaním narobiť veľký problém – kto to zažil, vie svoje.

V plastovom golieri vie psík pohodlne cestovať v plastovej prepravke auta, cez dvierka mu stačí trochu pomôcť s nástupom a výstupom.

Jediný spôsob ako zamedziť kontaktu slín, jazyka a zubov s konkrétnym miestom je použiť plastový golier. Je to kus priehľadného ohybného plastu stočeného do lievikovitého tvaru. Má rôzne veľkosti – takže si samotnú veľkosť vyberáme podľa veľkosti psa. Na dospelú shibu budete potrebovať veľkosť 25 – pri golieri o číslo menšom si dokáže shiba dočiahnuť napríklad zadnú labku. Veľkosť goliera prispôsobte aj miestu, ktoré má byť chránené a nezabúdajte – shibky vedia byť aj veľmi ohybné...

Na konci (pri krku) je golier o niečo užší, smerom von sa rozširuje. Pri krku má z plastu vytvorené očká, do ktorých sa nasunie úzky obojok alebo šnúrka (napr. z obväzu), aby držal svoj formát a nerozpojil sa. Psík s plastovým golierom na krku vyzerá ako malý mimozemštan so zvonom a majitelia, ktorý ho ešte nepoužili sa na neho pozerajú s často s nedôverou – je to však jeden z najlepších pomocníkov akých pri starostlivosti o psíka môžete využiť.

Malú odreninu či ranku si dokážu psy vykusovaním za pár desiatok minút dostať do desivého štádia. Plastový golier dostatočnej veľkosti znemožní sa hrýzť či olizovať na akejkoľvek časti tela.

V golieri si vie pes dobre zdriemnuť / spať cez deň i v noci.

PREVENTÍVNE NOSENIE
Majiteľom odporúčame kúpu takejto pomôcky u veterinára ešte predtým, než ho budú skutočne potrebovať. Po úraze či operácii je pes i celá rodina často v strese a nie je ani časový priestor na „nácvik“ nosenia goliera.

Niektoré si psy ho dajú založiť okamžite bez problémov a nesnažia si ho dať dole, u iných sa stretáva s väčšou nevôľou - je to pre neho niečo nové a nerozumie tom, prečo je to "čudo" na jeho krku. Súvisí to aj s tým, či je pes správne socializovaný a privyknutý na manipuláciu s ním, či majiteľ trénoval „nasucho“ veterinu – ohmatávanie, strihanie pazúrikov, dôkladné a pomalé prezeranie jednotlivých častí tela a pod. To všetko má dočinenia s tým, že pes sa podriadi, majiteľovi dôveruje a nechá so sebou manipulovať – rovnako tak – nechá si nasadiť a „strpí“ na sebe bez protestov tento golier. Je to pre psa nezvyk a môže byť zo začiatku z neho len trochu rozrušený – ak si na neho postupne privykne, odpadá potom stres v samotnej situácii, keď už ho bude naozaj potrebovať.

V golieri je proste pohoda... prosím nerušiť, snívam o lahodných granulkách!

NÁHUBOK

Privyknúť včas psa na náhubok je viac než vhodné. Jednak ho človek bude pravidelne (alebo z času na čas) potrebovať na presun v prostriedkoch hromadnej dopravy, alebo napríklad pri výlete, kedy ho treba dať psovi pri prevoze napr. v lanovej kabíne.

Existujú ďalšie iné dôvody prečo psa na náhubok privyknúť - obmedzíme sa pre tento účel na konštatovanie, že zoznámiť psa s náhubkom a jeho nosením by mal byť pre každého majiteľa samozrejmosťou, ideálne v šteňacom veku. Nie je nič stresujúcejšie pre psa i majiteľa, keď ho musí dať psovi neplánovane vo chvíli, keď ho použiť "musí".

Existujú viaceré typy a samozrejme i veľkosti náhubkov. Veľkosť prispôsobíme veku psa a pri výbere materiálu niekoľko parametrov

° kovové

° plastové
° nylonové
° pogumované

Každý Vami vybraný typ náhubku by mal psovi umožňovať

° slobodné dýchanie (pes sa potrebuje OCHLADZOVAŤ!)

° otváranie úst

° pitie

Tzv. materiálové / nylonové / látkové náhubky, ktoré pokrývajú tesne tlamu psa, neumožňujú mu tlamu otvoriť, sú na bežné nosenie nebezpečné - psovi neumožňujú voľne dýchať a ochladzovať sa! Sú určené len na krátku návštevu u veterinára alebo krátky presun MHD a pod.

Pre shibu Vám na bežné situácie dobre poslúži kovový, plastový alebo kožený.

Kovový psovi umožní otvárať ústa, slobodne dýchať, napiť sa, dobre sa čistí. V lete sa môže ohriať, v zime môže byť studený - dobrou výhodou sú pásiky z kože alebo plsti, ktoré ho pred tým chránia (viď obrázok). Smaltovaný sa hodí menej - nemá dobrú trvácnosť, kovový by mal byť dobre pozinkovaný, aby sa pri častejšom umývaní neznehodnotil (korózia).

Plastový náhubok poslúži takisto dobre - je ľahký, nereaguje na teplotu, dobre sa udržiava. Ak nie je používaný veľmi často, vydrží pomerne dlho.

Kožené náhubky existujú dva typy: klasické (spoje sú nitované alebo s klincami) a plné. Plné náhubky majú vstavaný hmatník s ventilačnými otvormi, obmedzujú viac pohyby tlamou - určené sú pre veľmi agresívne psy. ak si zvolíte kožený náhubok, rozhodnite sa pre alternatívu s nitmi - sú odolnejšie.

Neskôr držte náhubok v ruke, druhou rukou prestrčte z plného konca prsty, v ktorých máte maškrtu - nech si ju pes zoberie. Navádzate ho pomaly do náhubku - posúvajte prsty s maškrtou postupne až ku koncu náhubku. Náhubok môžete nechať položený aj na zemi a vhodiť do neho maškrtu, aby si ju pes sám odtiaľ vybral.

Následne keď už pes (šteňa) si bez problémov berie odmenu tak, že sa sám "zasunie" do náhubku, dávame mu z prstom pripravených viac maškŕt, aby vydržal v náhubku dlhšie. Psa neustále cez náhubok kŕmime (pes musí byť hladný!) a druhý pomocník nám pomôže náhubok zapnúť. Psa (šteňa) neustále kŕmime a po chvíli pomocník náhubok odopne - psa neustále odmeňujeme a smerujeme časť jeho pozornosti neustále na maškrty. Dobu, kedy má náhubok na sebe, postupne predlžujeme a takisto postupne odbúravame intenzitu odmeňovania.