Zvierací ombudsman (ZO) už dnes na Slovensku nie je neznámy pojem. 


Máme síce mnoho útulkov, obetavých dobrovoľníkov a rôznych organizácií poskytujúcich azyl, či dlhodobú opateru o nechcené zvieratá, avšak dlho chýbala organizácia venujúca sa ochrane zvierat pred týraním a utrpením systémovým spôsobom. Chýbal totiž niekto, kto sa vyzná v zákonoch a dokáže dotiahnuť veci na úradoch (polícii, RVPS, u starostov obcí a pod.). Bez označenia a usvedčenia konkrétneho vinníka sa totiž veľa zmeniť nedá. 


Často je totiž problém v tom, že svedkovia, ktorí chcú napomôcť týranému zvieraťu, nemajú právne povedomie a nevedia, aké kroky majú podniknúť. Aktivity ZO už priniesli prvé veľmi významné ovocie - v podpore ochrany týraných zvierat a zabezpečenia wellfare pre psov urobilo Slovensko výrazný krok vpred. 


Vďaka ZO sa podarilo zmeniť veterinárny zákon, pes prestal byť vecou, zaviedla sa povinnosť čipovať psov a veterinárni inšpektori dostali konečne viac kompetencií. Ďalej sa vďaka ZO podaril zmeniť trestný zákon a zadefinovať pojem týrania zvieraťa ako trestného činu. Dorota Čavojec zo Zvieracieho ombudsmana prezradí v nasledujúcom rozhovore viac o možnostiach zamedzenia ďalšieho týrania a zneužívania zvierat.

IMG_8612jpg

Foto: J.M.


Môžem sa ako bežný človek na Zvieracieho ombudsmana obrátiť o radu alebo s podnetom, ak napríklad mám vedomosť o existencii množiarne, alebo viem, že pes nie je vôbec púšťaný z reťaze či koterca prípadne žije v nevyhovujúcich podmienkach? 

Samozrejme, poskytujeme právne poradenstvo aj fyzickým osobám, v prvom rade sa však zameriavame na útulky a združenia, ktoré denne pracujú s týranými a vyhodenými zvieratami. Práve združenia sú takpovediac pre bežného človeka, ktorý nájde vyhodené alebo zranené zviera prvou inštanciou, avšak nemajú personálne ani odborné vedomosti v takom rozsahu, aby mohli prípady týraní riešiť a právne dotiahnuť do konca. A pre nás je práve toto jedným zo základných problémov nefunkčného systému - nedostatočná represia páchateľov a tým pádom nízka právna vymožiteľnosť zákona v tejto oblasti. A samozrejme s tým súvisiaca absencia prevencie. 


Vašou prácou a aktivitami sa podaril zmeniť trestný zákon, ten hovorí, že týranie zvierat je trestným činom a za tento skutok hrozí páchateľov až 2 resp 5 rokov odňatia slobody - v zákone sa však podarilo zadefinovať aj zanedbanie starostlivosti ako trestný čin. Povedzme si bližšie niečo o tom, kde je presne vymedzené, čo napĺňa skutkovú podstatu týrania zvierata a čo zanedbanie starostlivosti?


Trestný zákon v paragrafe 378 hovorí úplne jasne, vymedzuje čo a za akých okolností možno považovať za naplnenie skutkovej podstaty trestného činu týrania zvierat. Napríklad rozlišuje, ak je týranie spáchané opakovane alebo ak sa deje na verejnom priestranstve, tým pádom sa deje verejne a s cieľom zasiahnuť väčší počet ľudí, snahou tyrana exhibovať. 

Zanedbanie starostlivosti je mimoriadne dôležitý odsek, ktorý sa nám podarilo presadiť, nakoľko je pomerne časté, že zviera v zlej fyzickej kondícii nebolo brané ako “dôkaz” týrania, keďže zviera nedokáže usvedčiť svojho tyrana, páchateľa násilia. Dnes už teda je možné odsúdiť aj majiteľov zvierat, ktorí ich nechávajú “vyhladovať” na smrť, ale pred súdom sa napríklad bránia tým, že im sa zlý stav zvieraťa nejavil ako vážny a neuvedomovali si dôsledky svojho konania.  

Týraním je v zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti každé konanie okrem odôvodneného zdravotného aj to konanie, ktoré spôsobí zvieraťu trvalú alebo dlhodobú poruchu správania. Na Slovensku je veľa množiteľov psov bez preukazu pôvodu, ktorí ich držia 24/7 v malých kotercoch, kde vykonávajú všetky svoje fyziologické potreby - psy nie sú z kotercov vypúšťané a venčené. Je toto podľa Vás naplnením pojmu (skutkovej podstaty) týrania?


V každom prípade je takéto chovanie zvierat porušením zákona. V širšom zmysle a v ponímaní trestnoprávnom môže byť aj takéto konanie naplnením skutkovej podstaty trestného činu zanedbania starostlivosti o zvieratá. Takíto chovatelia by však mali byť postihovaní oveľa častejšie aj vysokými sankciami, ktoré by pôsobili odstrašujúco alebo až zákazom chovu zvierat. Z nášho pohľadu navyše ide o ekonomickú kriminalitu, keďže z takéhoto podnikania mnohí chovatelia riadne nedovádzajú dane.   


Aktuálna je na Slovensku práve iniciatíva (vrátane petície) za zákaz držať psov na reťazi. Reťaze sú veľkým problémom a istou "tradíciou" na Slovensku. Prečo ľudia podľa Vás vlastnia psa, ktorého majú na krátkej reťazi - zlodeja z pozemku nezastraší, lebo s k nemu nedostane, vyštekávať (označovať) môže aj iných ako potenciálnych zlodejov. Nie je parťákom, nie je členom rodiny, nevenčia ho, nerobia s ním nijaké športové aktivity...

Zákon, resp. vyhláška ministerstva pôdohospodárstva presne stanovuje za akých okolností pes môže byť držaný “na reťazi”. Bohužiaľ, prax dokazuje, že niektorí majitelia nepovažujú etologické potreby zvierat za dôležité. Pritom je dokázané, že odopieranie takýchto potrieb môže spôsobiť nezvratné zmeny v psychike zvieraťa. Na to, aby sa situácia zmenila je mimoriadne dôležitá osveta a rozširovanie všeobecného povedomia, najmä vo vylúčených komunitách, kde plánujeme v najbližších rokoch sústrediť svoje vzdelávacie aktivity.   


S týraním zvierat úzko súvisí spomínané množenie psov bez PP. Stretli ste niekedy s množiarom, ktorý by sa o svojich psov naopak staral dobre? 


Hoci je nám jasné, že sú aj poctiví chovatelia, chov psov za účelom predaja musí spĺňať všetky zákonné povinnosti a tým nemyslíme len veterinárne rámce.


Ľudia, ktorí si kupujú psíka ako parťáka do rodiny, často nepátrajú veľmi po tom, ako žijú jeho rodičia - predpokladajú, že asi dobre. Ako žijú podľa vašich skúseností mamy a otcovia šteniatok bez PP?


Fotografie psíkov, ktorí sa z množiarní dostanú do útulkov, hovoria jasnou rečou. Takéto chovy je nutné v prvom rade nepodporovať, ani z ľútosti voči zvieratám. Na druhej strane je nutné mať aktívny nástroj na kontrolu a represiu takýchto chovov. Zmena zákona z jesene minulého roka v tomto zmysle spravila dôležitý krok vpred.


Vaša aktuálna iniciatíva "Stop krutosti" vznikla aj preto, že za posledných 7 rokov šlo do väzenia len 6 ľudí, pričom prípady týrania zvierat vrátane psov sú na Slovensku na dennom poriadku. Čo chcete touto iniciatívou docieliť a čo môže spraviť každý z nás?


Cieľom kampane je najmä upozorniť na obrovský rozpor medzi tým koľko týraní zvierat je nahlasovaných a právne riešených a koľko sa ich reálne okolo nás deje. Musíme tento stav zmeniť a presvedčiť ľudí, že násilie nesmie byť tolerované, napríklad aj z dôvodu, že keď tyrani zvierat nie sú dnes zastavení, svoje konanie môžu stupňovať a v budúcnosti ho smerovať aj voči ľuďom. Akékoľvek násilie nesmie byť prehliadané. Každý z nás týranie môže zastaviť.  

Mesačne dostávame desiatky podnetov. Pomáhame, radíme ako postupovať pri nahlasovaní týrania zvierat. Prípadov je naprieč celým Slovenskom veľa. Ide o spoločenské aj o hospodárske zvieratá. V posledných mesiacoch sme však zaznamenali množstvo prípadov kedy sú zvieratá týrané deťmi, tínedžermi. Zabávajú sa na ubližovaní zvieraťu, ktoré sa nevie brániť. Deti si týranie a usmrtenie natáčajú a zverejňujú na sociálnych sieťach. Takéto konanie je absolútne neprijateľné a neospravedlniteľné. 

Ten, kto vie takto brutálne, bezcitne a s absenciou akejkoľvek empatie konať voči zvieraťu môže v budúcnosti konať aj voči človeku. Ak dieťa dokáže v rámci zábavy usmrtiť zviera, natáčať si svoje konanie a ďalej ho zverejňovať a nebude za to potrestané, je možné, že bude v budúcnosti takto konať voči spolužiakom, starším ľuďom, hocikomu, kto je slabší, bezbranný. 

Vzhľadom na to, že takýchto prípadov pribúda, a nechceme byť k tejto téme ľahostajní, rozhodli sme sa v spolupráci s Ministerstvom školstva pripraviť pre deti na základných školách program, ktorý ma viesť k empatii voči zvieratám ako k cítiacim bytostiam a následne aj voči ľuďom. Nultý ročník Týždňa ochrany zvierat na školách spustíme už v tomto roku. Veríme, že aj vďaka nemu deti pochopia, že zviera pociťuje bolesť a strach rovnako ako človek. Že k všetkému živému treba pristupovať s citom, nie bezcitne. A to sa týka nielen zvierat ale prírody a životného prostredia celkovo.    


Viac o práci Zvieracieho ombudsmana TU