Shibi a Dobby
V našej domácnosti sa momentálne nachádzajú dve shiby. Zhodli sme sa, že to tak aj zostane, ale človek mieni.. :) Starší psík má momentálne cez dva roky, dostal sa k nám v decembri v roku 2016, kedy sa jedna rodina rozhodla, že boli unáhlení kúpením "vianočného darčeka", takže my sme si ten darček zobrali k sebe... vtedy mal 12 týždňov. Asi rok, dva predtým sme začali uvažovať o psíkovi a nejakým spôsobom sa k nám dostali informácie o tomto plemene a dosť nás zaujalo. Takže,keď sa k nám prišiel Shibi, vedeli sme čo to o povahe, vlastnostiach, mali sme informácie naštudované a neboli sme nejak ohromne zaskočení čímkoľvek, čo nám tento nový člen rodiny priniesol do života.
Bývame v rodinnom veľkom dome, v tom období už otec trávil čas doma, ja takisto mám možnosť byť časovo dosť často v domácnosti, takže od šťeniatkovského veku mu venujeme dostatok času, preto sme asi po jeho pol roku začali rozmýšľať nad tým,zadovážiť psieho súrodenca, pokiaľ je teda čo najmladší,aby si na sebe lepšie zvykli. Hoci je socializovany dostatočne a má aj psích kamarátov, chceli sme aby mal "parťáka". Veď ako sa vraví,dvom je vždy lepšie ako jednému.
Shiba ako plemeno nám prirástla k srdcu, takže druhý psík bol jasný. V tom čase však chovateľské stanice nemali šťeniatka, tak sme to nechali tak s tým, že počkáme alebo budeme pravidelne sledovať útulky. V máji 2018, keď mal starší psík rok aj osem mesiacov sa k nám cez x kontaktov "kamarátov kamarátov kamarát" dostala informacia o 8 alebo 9 týždňovom šteniatku shiby. Konkrétne zobraté od množiteľa. Bolo vraj posledné, nikto ho nechcel a v lepšom prípade hrozil útulok. Takže sme všetko vybavili a každý v rodine už vedel, že príde nový člen. Keďže sme o tom dlho hovorili nebolo to žiadne prekvapenie. V deň, keď som drobca priniesla domov, tak sme prvé "stretko" súrodencov urobili v parku vonku.
Určite sme ho nechceli priniesť rovno do dvora. Takto boli spolu na neutrálnom území a spolu sme aj šli domov, takže starší nebol až taký prekvapený "čo to zviera robí v mojom dome!?" Dobby - ako sme ho pomenovali - bol od prvého momentu veľmi, veeeľmi smelé, nebojácne, hyperaktívne a popravde aj dosť "otravné" šteniatko. Takže pravdepodobne tá "trúfalosť" prvých pár dní staršieho značne otravovala. Veľmi sa k malému nepribližoval, aspoň sa o to snažil, ale kedže novému členovi to bolo úplne jedno, tak vlasne bol nútený si zvyknúť.
Prvý týždeň sa cerilli zuby, bolo vidieť, že je prekvapený, že už nemá ten svoj "jedináčikovský kľud". Neokrikovali sme ho zato, keď sme videli, že malý ho už priveľmi otravuje a je mu to nepríjemné, tak sme menšieho zabavili a starší odišiel niekde,kde mal pokoj. Od začiatku sme sa mu však venovali rovnako. Medzitým ako Dobby zaspal sme vždy, keď to šlo, išli
ešte aj sami na vychádzku a rýchlo si uvedomil,že v podstate všetko je takmer ako predtým a stále má dostatok pozornosti.
Druhý a tretí týždeň súrodeneckého spoznávania, kedy si menší stále vyžadoval jeho pozornosť si starší začal uvedomovať, že menší je už plnohodnotným členom rodiny a vychádzky vo dvojici, keď "šteňa" doma spalo boli super, ale už sa začal obzerať a čakať, či berieme aj bráchu.
Po mesiaci boli už parťáci ako sa patrí a mám pocit,že aj zo staršieho sa znovu stalo také šteniatko. Určite netreba panikáriť, pri prvých dňoch, keď sa ešte psíkovia doma oťukávajú. Treba im aj dopriať jeden od druhého kľud. Šteniatko môže byť stále vyplašené z nového prostredia, starší z toho, že je tu zrazu niekto nový. Venovať sa im rovnako, brať ich spolu von, vymyslieť aktivity,kde sa môžu zapojiť obaja. Po pár dňoch, týždňoch si uvedomia, že obaja rovnako patria do rodiny a zvyknú si na seba.
A majitelia si uvedomia, že jediná lepšia vec ako shiba sú dve shiby :)
Eva Brezová, shibiaci Shibi a Dobby
