° potreby plemena: vhodnosť plemena pre naše očakávania a životný štýl
° časové možnosti výchovy a socializácie (zvýšené najmä počas 1. roka) ° povahu plemena a od koho si šteniatko zadovážime ° naše plány do budúcnosti na najbližších 10 - 15 rokov ° (ne)vhodnosť šteniatka ako darčeku
Ako budúci potenciálny majiteľ šteniatka ste sa na prvý pohľad zapozerali do Shiby a isto Vás očarila. Pravdepodobne zvažujete, či je to pes vhodný pre vás a vašu rodinu, či jeho povahové rysy a nároky zodpovedajú Vášmu životnému štýlu, či jeho osobnosť "zvládnete" a prosto - či je Shiba ten správny pes pre Vás. Alebo aj takto - či ste správnym budúcim majiteľom šteniatka Shiby práve Vy!
Než začnete vážnejšie uvažovať o kúpe šteniatka, zvážte triezvo:
VHODNOSŤ PLEMENA
Ak sa rozhodujete pre šteniatko shiby preto, lebo sa Vám shiba zdá neskutočne milá a fascinujúca svojim vzhľadom, a na internete ste sa dočítali o jej slobodnej a jemne tvrdohlavej povahe, čo Vám na prvé počutie imponuje - sklameme Vás, nie je postačujúce pre rozhodnutie o kúpe. Shiba nie je plemeno pre každého "kto chce psa" a nie každý majiteľ je vhodný byť majiteľom shiby. Čo presne znamená "tvrdohlavá a slobodomyseľná" v praktickom živote by ste sa mali opýtať viacerých majiteľov. Shiba nie je "plyšák" a ani "punťo", možno Vám na ňu nebude fungovať nič z toho, čo ste použili na predošléo psíka, ktorý Vás poslúchal a ochotne spolupracoval. Mnoho majiteľov je zaskočených, že "Shiba toľko premýšľa" o tom, čo po nej chce majiteľ a otázku o správnej motivácii a komunikácii so psom si začnú klásť až keď ich Shiba nechce poslúchať.
ČASOVÉ MOŽNOSTI
Okrem bežnej starostlivosti po celý jeho život, ktorý môže trvať 10 aj 15 rokov je potrebné sa sústrediť v jeho mladom veku na jeho správnu výchovu a socializáciu. To, čo do neho vložíte prvý rok - rok a pól, to si budete po zvyšok jeho života "vyberať". Koľko sa treba šteniatku a mladému psovi venovať sa dočítate nižšie.
ZNALOSTI
Kúpiť si Shibu ako svojho prvého psa nemusí byť zlý nápad, avšak je potrebné sa vopred vybaviť určitými aspoň základnými poznatkami a komunikovať s chovateľom a skúseným kynológom, ktorý budú "suplovať" to, čo zatiaľ neviete a vo všetkom Vám pomôžu. Vlastné vzdelanie ako so psom komunikovať, ako psovi rozumieť a dať mu to, čo pre život potrebuje, je základom úspechu, aby bola v rodine spokojná shiba i všetci ostatní.
Radi by sme Vás na tomto mieste oboznámili so všetkým kľúčovými informáciami, ktoré by mali vyústiť do zodpovedného a uváženého rozhodnutia, či si Shibu zadovážite alebo nie. Nie je totiž pre psa nič horšie, ako keď je po pár mesiacoch vrátený chovateľovi alebo ponúknutý na adopciu s tým, že to proste z nejakého vážneho dôvodu "neklaplo". O týchto dôvodoch by sme Vám chceli povedať, aby ste ako budúci majitelia šteniatka mali správne nastavené očakávania a boli vybavení potrebnými vedomosťami o tomto plemene.
Útok či bežná hra shíb? Majitelia vedia... : )) Foto: Saskia.photography
KTO SI KUPUJE SHIBU
Vyše 80% ľudí v našich končinách, ktorí si Shibu
zadovážia, sú jej prvo-majitelia a pre väčšinu z nich je to vôbec prvý pes, ktorého majú. Shiba sa im zdá úžasná,
zaujímavá, milá, neskutočná, charakteristikami a popisom plemena, ktorý
hovorí o jej slobodomyseľnosti, vernosti a jemnej tvrdohlavosti, si
ľudí nečudo ľahko získa. A vyzerá naozaj neodolateľne : )) Jej plyšový macíkovsko-líščí vzhľad je však v protiklade s tým, aká je naozaj osobnosťou. Prejavy Shíb sú často ostré a bez servítky, komunikujú hlučne a priamo, sú trochu drsné čo novomajiteľov zvykne zaskočiť.
Už menej ľudí si obíde chovateľov alebo majiteľov Shíb,
aby sa porozprávali o reálnych skúsenostiach. Často sme svedkami toho, že ľudia
(záujemci o šteniatko) vychádzajú iba z toho, čo sa dočítali
z rôznych zdrojov na internete. Ich hodnovernosť a autentickosť je niekedy pochybná. Dostupné sú často
protichodné informácie:
nikdy nebudete môcť venčiť shibu navoľno – dá sa venčiť
v pohode aj navoľno
obľúbené klišé: Shiba iné psy neznáša – Shiba
miluje sa hrať s inými psami
alebo: Shiba poslúcha iba jedného
v rodine – Shiba neposlúcha vôbec – Shiba poslúcha +- rovnako
oboch majiteľov, atď.
Práve pre budúcich záujemcov o šteniatko sú určené
nasledujúce riadky a záleží nám, aby budúci majitelia šteniatka Shiby mali
správne očakávania, dostatok vedomostí a vedeli, čo ich čaká.
ZOČI-VOČI SHIBE
V prvom rade chceme apelovať na všetkých záujemcov
o šteniatko shiby, aby sa stretli s tými, čo už Shibu majú.
Nie je
dobré sa do nej zaľúbiť z obrázkov alebo videí. Na našich stránkach
nájdete dostatok kontaktov alebo pohľadajte majiteľov Shíb vo svojom okolí a zažite
shiby naživo. Nájdite si čas porozprávať sa s ľuďmi o (ich) živote so Shibou,
výhodách i nevýhodách, a získate tak informácie z prvej ruky.
Majitelia vám totiž najlepšie povedia aké to je a čo život so Shibou
obnáša. Dovolíme si Vás však na tomto mieste však hneď upozorniť, aby ste si robili obraz o plemene podľa psíkov, ktorí pochádzajú z riadnych chovateľských staníc (teda majú preukaz pôvodu). Shiby resp. lepšie povedané ich kríženci bez PP (preukazu pôvodu) často nezodpovedajú ani výzorovo ani povahovo či prejavmi správania typickému zástupcovi tohto plemena. (Čistokrvný) chov tohto plemena totiž ochraňuje nielen želané exteriérové znaky (to - ako má Shiba vyzerať) ale aj jej povahu a osobnosť.
AKÁ BUDE MOJA SHIBA?
Nutno podotknúť, že aj tu
sa môžu skúsenosti i samotné jedince veľmi líšiť – a to je dobre.
Lebo z toho pre budúcich majiteľov vyplynie, že aj samotné psy môžu byť
veľmi rôznorodé povahou i temperamentom, a takisto bude zrejmé, že „výsledok“
(napríklad správanie) veľmi závisí od toho, ako a koľko sa výchove Shiby
venovali dotyční majitelia (+ genetika, odkiaľ pes pochádza atď.).
Ťažko presne určiť čo je ešte vrodená povaha
a zdedené vlohy a na čom sa už podpísali majitelia svojim prístupom. V povahe a temperamente sú shiby často rôzne, niektoré znaky sú však plemenu spoločné. Z veľmi
reaktívneho, vzrušivého a čulého psa sa nikdy nestane totálny "flegmoš",
nech by sa o to svojim prístupom pokúšal majiteľ akokoľvek –
a naopak. Na druhej strane, pokiaľ pes majiteľa neposlúcha a nerešpektuje,
nie je úplne namieste hádzať vinu na jeho predkov, genetiku či chovateľa – tu
je to už čisto v rukách majiteľa a v jeho prístupe (výchove).
Žiaden pes sa predsa nerodí vychovaný alebo nevychovaný.
Tým nemáme na mysli, že by ovládal 50 povelov – to by bolo jednak
asi zbytočné a pokiaľ by sme o to mali záujem, tak si asi nebudeme na
to kupovať Shibu ; )) Na druhej strane asi každý budúci majiteľa dúfa
a verí v to, že ho jeho pes bude poslúchať a rešpektovať.
A na to, aby to tak bolo, musí predovšetkým dobre poznať nielen samotné
plemeno, jeho špecifiká a osobitosti, jeho históriu vôbec, ale hlavne popracovať
vopred na svojom vybavení poznatkami o výchove psa ako takého (a výchove seba ako správneho majiteľa a pána). Je viac než
vhodné sa oboznámiť s viacerými publikáciami, knihami alebo inými zdrojmi
od uznávaných kynológov, aby človek zistil ako pes funguje, ako pes myslí
a ako so psom psom komunikovať, ako sa vhodne ku psovi správať, ako ho nepoľudšťovať a najmä
ako mu dať pre život to (vyžitie), ktoré pes potrebuje, aby bol spokojný, vyrovnaný
a fungoval dobre v rodine. Povahovo majú Shiby isté znaky spoločné a sú príznačné pre plemeno ako také. V mnohých znakoch, temperamente či správaní sa však líšia.
VRODENÁ POVAHA VS. VPLYV ČLOVEKA
Možno vonku narazíte pri svojom prieskume na veľmi odlišné typy Shíb povahovo vzato. Dajte si včas otázku, nakoľko by ste sami zvládli prípadné prejavy
správania, ktoré má daný pes. Spýtajte sa majiteľov na ich psíka – mnohí vám
radi o ňom povedia viac ; )) Pýtajte sa na jeho správanie a povahu
všeobecne, čo mu prípadne robí problémy alebo v čom si nevedia rady. Zistite
o ňom čo najviac informácií, všímajte si, či k Vám – ako cudziemu
človeku – príde. Či príde hneď, či až po chvíli, či uhne pohladeniu, či na vás
vyštekáva nedôverčivo obďaleč alebo je možno z Vašej prítomnosti nervózny. Opýtajte sa, odkiaľ ho majú, kedy k ním prišlo, ako sa šteniatko správalo, či sa mu venovali výchovou a výcvikom ihneď, aký prístup a formu komunikácie s ním používajú a pod.
Horšou správou je, že pravdepodobne stretnete aj zle socializované Shiby, ktoré sú pri cudzích ľuďoch veľmi neisté, rovnako voči
svojmu okoliu a novým miestam. Často je tiež vidno Shiby nadmieru plaché,
bojazlivé, so zveseným chvostom ťahajúce sa z miesta niekam rýchlo preč, alebo nedotklivé, zle socializované či strachovo-agresívne. Nič z toho nepatrí do
zamýšlanej výbavy shiby ako ju videli a dodnes vidia v jej domovskej
krajine. Mnohé z prejavov, ktoré uvidíte sú vizitkou nesprávnej socializácie, výchovy či genetiky vrátane faktu, že šteniatko nepochádzalo z dobrých chovateľských rúk ale často od množiteľa / rozmnožovateľa, ktorý nemá chovateľskú stanicu a predáva šteniatka len tak "na mazlíčkov", avšak kvalita je veľmi pochybná.
Sme hrdé malé "japonky", typický výraz... "proud shiba"... Foto: Saskia.photography
SHIBA MALÝ VEĽKÝ SAMURAJ
Veríme, že (aspoň úvodná) znalosť jej daností a povahy Vám
pomôže lepšie pochopiť aká Shiba je a o čo sa svojou prácou snažia
dlhoroční chovatelia. Nepracujú totiž iba s exteriérom psov pre výber
partnera na budúce odchovy. V chove je totiž veľmi podstatná aj povaha
psov, prostredie kde žijú a ich socializácia, pretože prejavy správania a povahové vlohy sú predávané ďalším generáciám.
Shiba je pes rodiny, je srdcom rodiny.
Potrebuje "vlastniť" svojho pána (páničkov), potrebuje svoju (mentálnu) slobodu, pochopenie pre jej individualizmus a zároveň blízky vzťah so svojim pánom, ktorý jej rozumie a poskytne jej to, čo potrebuje. Potrebuje mať po svojom boku pevnú osobnosť, o ktorú sa môže oprieť a ktorej môže dôverovať - vtedy ho bude rešpektovať. Potrebuje, aby jej pán poznal, aké potrebuje správne mentálne a fyzické vyžitie. Shiby pochádzajúce z pochybných rúk, žijúce celý život v kotercoch alebo pivniciach len za účelom plodenia šteniatok sú po čase povahou i v duši zlomené. Ak sa na takýchto jedincoch uskutoční reprodukcia, jej výsledkom už nie je Shiba ako ju poznáme a milujeme.
Pohľad Shiby. Foto: Dominika Paučová
ZVLÁDNEM TO?
Nachvíľu budeme „tí zlí“ a budeme Vás od kúpy šteniatka
trochu zamyslením vzďaľovať. Budeme radi, ak sa stretnete aj s takými
majiteľmi Shíb, ktorí majú svojho psa priveľmi bojazlivého, priveľmi strachovo-agresívneho,
priveľmi neposlušného, priveľmi čokoľvek – toto všetko totiž výrazne sťažuje
každodenné spolužitie.
Skúste si predstaviť, že ste podcenili výber zdroja vášho šteniatka alebo svoje vedomosti a prípravu. To šteniatko sa to sa bude báť vyjsť z baráku na venčenie ešte aj po mesiaci. Alebo sa bude neskutočne lakať všetkých zvukov vrátane buchnutia dverí či pustenej práčky. Možno váš pes (samec) neznesie iných
samcov – budete pri venčení takých denne stretávať? Býva oproti vám zrovna
sused čo má samca provokatéra? Ste pripravení na to, že v horších
prípadoch sa tie psi ani na 5 metrov nevedia obísť bez toho, aby po sebe
nezaútočili? Zvládne také venčenie váš partner/partnerka/dieťa?
Čo ak váš pes
nebude vedieť zostať doma sám? Čo ak bude všetko demolovať, hrýzť nábytok
a zavíjať? Čo ak sa bude cudzích ľudí natoľko báť, že ho nebudete vedieť
dať do psieho hotelíka počas vašej dovolenky? Máte pripravenú alternatívu kto
sa o neho bude starať? Čo v prípade ak Vás pracovné povinnosti zavedú mimo hranice Slovenska/bydliska? A venčenie - čo ak radi chodíte na prechádzky a turistiku –
ste pripravení, že budete musieť mať psa stále na (dlhom) vodítku? Ste uzrozumení s tým, že ho možno nikdy nebudete vedieť pustiť navoľno? Čo ak sa bude
správať k druhým psom príliš drzo a bude si chcieť podrobiť vo výbehu
všetkých prítomných psov? Ste pripravení riešiť potýčky a problémy
s majiteľmi druhých psov? Čo ak bude bojazlivá a často v takom strese z nového
prostredia, že to ledva udýcha? Čo ak ho nebudete vedieť zobrať so sebou nikam
(mesto, nákupné centrum, rušná ulica)? Problémov by sa dalo menovať ešte veľa.
Treba však povedať a 2x podčiarknuť, že za väčšinou týchto problémov stojí
absentujúca alebo zlá výchova a socializácia. Čiže prístup majiteľa. Druhým dôvodom je zlá "výbava" od rodičov - kde a ako rodičia žijú, kde a ako sú odchovávané šteniatka. Aj preto apelujeme na budúcich majiteľov, aby si dobre preverili zdroj, z ktorého si zadovážia svoje šteniatko - gro problémov sa začína práve tam. Po šteniatko Shiby treba preto siahnuť vždy ku skúsenému a serióznemu chovateľovi (FCI) a vyhnúť sa pochybným zdrojom, ktoré predávajú šteniatka bez preukazu pôvodu "na mazlíčkov" alebo "čistokrvné bez PP po papierových rodičoch".
Toto správanie, ktoré bolo vyššie opísané, je dôsledkom
(ne)výchovy a nezvládnutia psa. Nič z toho nemusí ani vzniknúť ak
majiteľ vie, „ako so svojim psom narábať“, ako s ním správne komunikovať, ako ho vychovávať a ako mu poskytnúť to, čo potrebuje. Správne miesto odchovu šteniatka zas dá psovi do vienka dobrú genetiku a správny štart do života. Nezabúdajte, prvé týždne šteniatka sú veľmi dôležité!
Stretnete isto aj také Shiby a takých majiteľov, ktorí vám povedia,
že sa ich pes neznesie s rovnakým pohlavím ani na 20 metrov, že ich „poslúcha iba kedy
chce“, že nemá rád cudzích ľudí alebo deti, že doma často niečo zničí, že neposlúcha
na privolanie...
A potom stretnete aj takých, ktorých Shiba je
priateľská, doma nič neničí, k cudzím ľuďom je len mierne nedôverčivá
alebo naopak zvedavá, veselá, je pomerne ovládateľná a svojho majiteľa miluje a
rešpektuje. Oboje je pravda a správanie psa je výsledkom rôznych faktorov. Niečo dala Shibe do vienka príroda a genetika, a to ostatné mal
v rukách už chovateľ a neskôr majiteľ, a výsledok, ktorý stojí
dole pred vami je kombináciou týchto premenných.
Všetko toto uvádzame pre dobro psa – nikto predsa nechce, aby na
naše zlé rozhodnutie či nezodpovednosť doplatil pes. Úprimne uvádzame, že
„pokazenú Shibu“ je veľmi ťažké napraviť
a prevychovať najmä ak bola zanedbaná socializácia.
Ak je len neposlušná, nesprávne vedená alebo rozmaznaná – toto ide skorigovať relatívne dobre a rýchlo, ak človek vie ako na to. Bohužiaľ ak sa jedná
o problémy so socializáciou, bojazlivosťou či až strachovou agresiou, je
to výrazne horšie a takého psa nikto potom nechce. Zvládli by to len
špičkoví kynológovia alebo výcvikári, ale tí by sa sotva niekedy rozhodli
adoptovať (človekom) „pokazenú“ Shibu.
Pekne si tu poležím a potom ma zavolajte po tú fajnovú maškrtu - hneď tam letím! Foto: Saskia.photography
NEVYCHOVALO SA TO SAMO
Hovoríme to úprimne a otvorene – ľudia, ktorí nezvládnu
(výchovu) svojho psa a povedali, „že si mysleli, že to bude jednoduchšie“, a často sa Shiby zbavujú keď má okolo 1 – 1,5 roka. Vtedy tieto
problémy kulminujú, k tomu sa pridáva puberta a razom sú tu ponuky na
adopcie pre známe pseudo-dôvody:
dieťa dostalo alergiu na chlpy, sťahujeme sa
do zahraničia, rozvádzame sa, musíme predať dom.... atď. Často je to spôsobené tým, že majitelia nemali žiadne alebo len slabé vedomosti o plemene, jeho špecifikách, so psom nerobili nič cielene - výchova išla možno systémom pokus-omyl-samorast-uvidíme neskôr... Neskôr pri takýchto adopciách z našich skúseností vždy príde kľúčová
informácia o psovi – veľmi sa bojí, je lakavý, bojí sa vlastného tieňa/zvukov/cudzích ľudí/detí,
neznáša iných psov, je útekár, ničí doma veci, nepustí k sebe nikoho okrem majiteľov, alebo pokúsal už aj majiteľov a iné rôzne dôvody - tie pravé ostávajú často pomoci-chtivým sprvoti zatajené.
Dôvodom na zbavenie sa
psíka nie je plemeno ako také, ale často fakt, že majiteľ výchovu nezvládol (a
častejšie nevychovával vôbec) a prerástlo mu to dôsledkami cez hlavu. Na
slabé vedomosti o psoch a ich výchove, doplatí vždy pes. Prípadne podcenil svoje časové možnosti alebo si nevybral pre seba správne plemeno - viac by sa k nemu (nárokmi, povahovo) hodil iný pes.
Naše združenie si dáva za cieľ, aby mal každý budúci majiteľ
šteniatka dostatok vedomostí na to, aby takáto situácia nikdy nestala. Ešte sa
nám nestalo, že by sa chcel niekto zbaviť dobre vychovanej a dobre
socializovanej Shiby. Čiže takého psa, s ktorým nie sú žiadne väčšie
problémy.
Máme za to, že sťahovanie či alergia na chlpy je často zástupný
dôvod, prečo sa psovi hľadá iná rodina. Úprimne dodávame aj to, že neskúsení
majitelia (prvomajitelia) to nemajú šancu zvládnuť, ak sú so psom nejaké väčšie
problémy, aj keď je ich úmysel šľachetný, majú dobré srdce a chcú úprimne
pomôcť (vyhodenému) psovi adoptovať ho. Skúsených ľudí od shíb však nie je toľko, aby vedeli
„absorbovať“ všetkých, ľuďmi pokazených, jedincov. Nájdu sa však aj svetlé výnimky. Aj preto vytvárame sieť
odborníkov, trénerov a kynológov, s ktorými máme dobré skúsenosti, aby sa ľudia mohli poradiť včas, než problém
vôbec vznikne. „Opravovať“ veci na Shibe je niekoľko krát ťažšie, než pri iných plemenách alebo krížencoch, duplom pre psíčkarov začiatočníkov. Neradi vidíme
a čítame takéto žiadosti o adopciu, pretože budúcnosť a život týchto Shíb je málokedy ružová.
Máme pre vás preto dobrú správu – vám sa to stať nemusí ; )) Nikomu sa to stať nemusí – má to však 2 základné predpoklady. Prvým je to, že šteniatko si zadovážite zo
správnych rúk. A druhým – že budete vedieť od prvého dňa, čo máte so Shibkou „robiť“ Vy.
Pri rozhodovaní sa o shibe a výbere šteniatka teda okrem svojich možností, znalostí a očakávaní teda dobre zvážte
° miesto odberu šteniatka ° radu od chovateľa, ktorý vo vrhu vidí neskôr už rôznosť pováh a temperamentu jednotlivých šteniat ° a svoje vedomosti o správnej komunikácie so psom, výchove, socializácii a špecifických potrebách tohto plemena
Často sa stretávame s takými majiteľmi šteniatok,
ktorých odôvodnili kúpu šteniatka tým, že sa im shiba veľmi páči, že
chceli aby
° ich malé deti vyrastali so psíkom a naučili sa v rannom
detstve zodpovednosti,
° psík ako darček (Vianoce, narodeniny) alebo aj častejšie
sa opakujúci fenomén
° zadováženie si psíka je prípravou dvojice na budúce
rodičovstvo.
Ak sú toto hlavné dôvody ako aj fakt, že „sme sa zaľúbili“ do Shiby z obrázkov a videí, je dôvod o tom popremýšľať dôkladnejšie a zodpovednejšie.
Nech už sú však dôvody kúpy šteniatka akékoľvek, na pamäti treba
mať svoju zodpovednosť za tohto živého tvora po dobu 10 možno až 15 rokov.
Zvážiť svoju predstavu o budúcnosti v tomto horizonte – či je
zlučiteľná s dostatkom času venovaného zvieraťu, pretože aj ono má svoje
potreby a za ich naplnenie sme zodpovední my – majitelia. Takisto je nutné
zvážiť obmedzenia, ktoré prinesie samotné vlastníctvo – časy kedy so psom byť
nemôžme, ako mu zabezpečíme opateru, ak budeme na dovolenke alebo pracovnej
ceste, čo ak bude mať psík zdravotné problémy – sme pripravení časovo
i finančne? Môžu sa vyšplhať do stoviek, v horšom prípade
i tisícok Eur ak je liečba/rehabilitácia dlhodobá alebo celoživotná.
Vyskytnúť sa vedia aj alergie a pes potrebuje špeciálnu
a finančne náročnejšiu stravu alebo lieky. Môže to byť desiatky eur
mesačne, možno i viac. Stále to chceme a počítame s tým? U veľmi mladých ľudí –
prvomajiteľov shíb – prichádza do úvahy ďalší aspekt. Dnes sa ľudia za prácou
a štúdiom sťahujú, často veľa cestujú a menia svoje plány veľmi
spontánne. Treba preto zvážiť otázku, či
som ako budúci potenciálny majiteľ šteniatka skutočne usadený a pokiaľ
nie, či si budem môcť zobrať za prácou alebo štúdiom aj psíka. Založenie rodiny
– príchod dieťaťa i psíka sa nevylučuje, na druhej strane oboje stojí veľa
času i energie a treba zvážiť svoje možnosti.
Prvý rok šteniatka je
veľmi dôležitý – všetko, čo majiteľ do svojho psa starostlivosťou
a výchovou nainvestuje prvého 1- 1,5 roka, to bude „vyberať z banky“
celý nasledujúci život s ním. Preto ak si človek berie šteniatko, mal by
počítať, že nasledujúci rok bude stáť veľa času sa mu venovať – teda pokiaľ
chce mať z neho primerane vychovaného jedinca bez závažnejších problémov
v správaní a spolužití.
Pri menších deťoch je situácia o niečo komplikovanejšia - pre deti je zvieratko parťák na zábavu a hry, avšak s výchovou ani starostlivosťou nepomôžu. Drobné úlohy im môžeme zveriť, avšak sú to skôr okrajové záležitosti. Zodpovednosť za výchovu a správnu socializáciu budú mať prvý dôležitý rok výlučne rodičia. Deti sa so psíkom pohrajú, môžu sa naučiť ho česať, utierať labky, dávať krmivo, čistiť a napĺňať misku s vodou - na rodičoch zostáva:
° venčenie (u šteniatka cca 4x denne, neskôr 3x denne) ° cielená socializácia, výchova a výcvik ° venčenia sa možno nebudú vedieť ujať väčšie deti napriek tomu, že by to zvládli, ale možno je v okolí viac nepriateľských psov a deti nebudú vedieť tieto situácie riešiť ° rodičia musia vzdelať najskôr seba (ako psa vychovať a správne s ním komunikovať) a následne to musia naučiť svoje deti ako to robiť so psíkom správne... do rodiny teda pribudne ďalšie "dieťa", ktorého starostlivosť bude takmer v 100%tnej réžii rodičov.
