Shiba je v mnohých zdrojoch nazývaná ako „malý samuraj“, ktorý sa nikomu nepodriaďuje a spolieha sa iba sama na seba. Má pevný charakter, je rodená individualistka a je veľmi samostatná. Jej správanie je vždy racionálne, ako sa na pravého Japonca patrí. Podľa autora Andrew De Prisco: „Rozkošnejší, život milujúcejší, pôsobivejší pes sa na svete nenájde.“
Slovo shiba má v japonskom jazyku viac významov. Najčastejšie sa uvádza slovo malý alebo malý pes, ale okrem toho sa slovo vzťahuje aj na červené sfarbenie suchého dreva. Na označenie tohto plemena sa tiež používa výraz shiba inu alebo shiba ken, pričom slová „inu“ a „ken“ znamenajú pes. (A. De Prisco, 2001)
Nehodí sa však pre každého , ale kto pochopí jej zložitú povahu, už nikdy nebude chcieť psa iného plemena.
Foto: Jana Stančíková
Je nezávislým psom s vlastným rozumom, ktorý súperí aj s najmúdrejším majiteľom. Sú to silné a vážne psy, ktoré vedia nájsť riešenie pre akýkoľvek problém. Shiba je tak tvrdohlavá ako nezávislá a múdra, preto je výcvik ťažší. Trénovať takého psa je sila vôle. Je inteligentná, vie sa koncentrovať na problém hodiny pokiaľ nenájde cestu ako ho zvládnuť. Jej chov je oveľa zložitejší ako u iných plemien psov, je potrebný dostatok trpezlivosti. Nezáleží na tom aký perfektný domov vytvoríme pre svoju shibu, v jej povahe je zakódované, že ľudské obydlie považuje za akési väzenie a snaží sa využiť každú príležitosť na únik. Sloboda je najsladšia odmena a skoro každá shiba sa snaží ju aspoň skúsiť. Je to vlastne „volanie divočiny“.
Shiba je veľmi čistotná, vie stráviť hodiny samočistením, používa svoje labky na samočistenie a na hry presne tak ako mačky. Nikdy neznečistí svoj byt alebo koterec. Je vášnivým lovcom myší, vtákov a malých zvierat. Jej veľkosť a čistotnosť dávajú predpoklad na chov v byte, ale pritom treba zabezpečiť dostatok voľného pohybu. Je veľmi pozorná a bystrá, preto sa dá onej povedať, že je dobrým strážnym psom. Avšak zbytočne nikdy nešteká, skôr menej ako viac, ale má širokú škálu zvukových prejavov. Od blaženého chrochtania, až po akési zvláštne škriekavé vytie. Už ako malé šteňa dokáže veľmi prenikavo vrieskať, keď sa cíti byť ohrozená.
Prvým bodom japonského štandardu je časť nazvaná „Osobnosť a jej prejav“. V japonskom posúdení sa osobnosť psa hodnotí až pätnástimi bodmi z možných 100, čo je najvyššie bodové hodnotenie pre jednu vlastnosť alebo znak. Maximálne dosiahnuteľný počet bodov za osobnosť a prejav prezrádza dôležitosť a vysokú prioritu tohto znaku pre japonských chovateľov a rozhodcov na rozdiel od ich európskych a amerických kolegov. To, čo štandard FCI obíde jednou vetou „povaha verná, ostražitá, veľmi bystrá“, Nippo štandard rozoberá a popisuje veľmi podrobne.
Pre popísanie súhrnných rysov osobnosti shiby majú obyvatelia japonských ostrovov tri výrazy:
KAN-I - neohrozenosť, odvážnosť, smelosť
RYOSEI - dobrá povaha
SOBOKU - prirodzenosť, nenútenosť, otvorenosť
To sú tri mentálne a duševné vlastnosti, ktoré musí mať každý správny pes japonského prírodného plemena.(G. Hasket, S. Houser, 2003)
KAN-I - odvážnosť
KAN-I je najdôležitejšou vlastnosťou psa japonského plemena. Neznamená to len neohrozenosť, smelosť, trúfalosť, ale predovšetkým veľkú duševnú silu, harmóniu, vyrovnanosť a sebavedomie psa. V Japonsku sa vo výstavných kruhochstavajú psi - samci proti sebe. Jedinec, ktorý má dobrý KAN-I, stojí úplne pokojne tvárou v tvár svojmu protivníkovi a díva sa mu pokojne a pevne do očí. Pes drží chvost na svojom mieste silne v zatočenej alebo v kosákovitej pozícii. Prípadne je očakávané mierne vrtenie chvostom kvôli silnej emócii. Ak pes uhýba pohľadom, ukazuje beľmo, je nepokojný alebo dokonca zvesí chvost, ukazuje to na veľký nedostatok KAN-I, takýto jedinec nemôže byť nikdy dobre ohodnotený.(G. Hasket, S. Houser, 2003)
RYOSEI – dobrá povaha
Doslovný preklad RYOSEI je „dobrá povaha“. Výraz znamená, že jedinec je mierumilovný, prívetivý, verný a milujúci. Dobrá shiba musí byť nielen dobrým strážnym psom, ale zároveň aj príjemným spoločníkom, ktorý je inteligentný a okamžite reaguje na povely. Musí mať prenikavé zmysly, ale popritom musí byť poslušný rešpektujúci svojho pána.
KAN-I a RYOSEI sú naozajstnéjin a jang, teda dve strany tej istej mince, jeden nemôže existovať bez druhého.(G. Hasket, S. Houser, 2003)
SOBOKU - prirodzenosť
Prirodzenosť, živosť, čulosť, nekomplikovanosť a spontánnosť, to je tretí zo základných zložiek osobnosti plemena shiba. Dobrý jedinec nesmie byť pompézny a vyumelkovaný, ako mnohé malé plemená psov. Nesmie ale byť ani príliš obyčajný a vulgárny.
SOBOKU znamená prirodzenú duševnú krásu a harmóniu psa. (G. Hasket, S. Houser, 2003)
Dobrá povaha psa, jeho osobnosť so všetkými tromi popísanými rysmi, je pre domorodých obyvateľov dôležitejšia než akýkoľvek iný telesný znak alebo vlastnosť. Tam, kde chovatelia a rozhodcovia mimo japonských krajín kladú dôraz na správne uhlenie končatín, tvar trupu, držanie chvosta alebo počet zubov, vidí Japonec predovšetkým silnú a neohrozenú osobnosť a až potom si všíma eventuálne exteriérové nedostatky. Psovi, ktorý je osobnosť, môžu byť mnohé nedostatky odpustené, ale tomu, ktorý má zlú povahu, ani tá najväčšia krása nepomôže.
Tento odlišný pohľad na predvádzané zvieratá vedie často k značným rozdielom v hodnotení jedného a toho istého zvieraťa európskym a japonským rozhodcom. Kým sa rozhodca FCI musí riadiť znením štandardu FCI, Japonec sa viac zaujíma o povahové rysy psa a o to, ako zodpovedá psychike japonských prírodných plemien. Z toho dôvodu je import chovných jedincov z domovej krajiny komplikovaný. Psy, ktorých si obyvatelia najviac cenia a ktorí majú najvyššie ocenenie z výstav, svoje úspechy na výstavách mimo japonských ostrovov možno už nikdy nezopakujú. (G. Hasket, S. Houser, 2003; http://www.shiba-klub.cz)
