Osnica (vrch)

Lokalita:     Malá Fatra, Žilinský kraj

V piatok podvečer kamarát píše: „Čo tak zajtra vybehnúť na Osnicu a potom uvidíme?“ Tak sme v sobotu ráno nasadli do vanu a išli smer Malá Fatra. Bežný prístup na tento menej známy malofatranský vrchol je z obce Párnica po modrej turistickej značke alebo zo strediska Lučivná po žltej. My sme si za náš východiskový bod vybrali obec Biela.

Z cesty 583 medzi Zázrivou a Párnicou odbočíte do na vedľajšiu cestu a malou dolinkou sa dostanete do iného sveta. Ticho, kľud a nádherná príroda. Dokonca ani miestne obyvateľstvo som nevidel. Zaparkovali sme v obci pri zelenej značke a ďalej sme po nej pokračovali vlastnými silami. Tým, že je to zabudnutý kus zeme, tak celú cestu až po Medziholie sme nestretli žiadneho človeka. Na Medziholí samozrejme plnka, keďže je to križovatka odkiaľ sa pokračuje buď na Veľký Rozsutec alebo smer Stoh, Poludňový Grúň a Vrátna dolina.

My sme sa držali nášho hesla dňa a pokračovali sme po menej frekventovanej modrej značke smerom k Osnici. Dostali sme sa na Sedlo Osnice a pred nami strmá lúka a na jej konci vstup do lesa. Opäť nikto nikde a po vyšplhaní sa na kvázi hrebeň, vás čaká trávnatý vrch Osnice. Nie je ničím špeciálna okrem toho, že si môžete nerušene užívať ticho prírody. Napriek tomu, že s jej výškou 1363 m.n.m. nepatrí medzi najvyššie vrchy Malej Fatry, ponúka krásne výhľady na okolité vrchy ako už spomínaný Veľky Rozsutec a Stoh, ale aj taký Šíp alebo Veľký Choč a za ním rozprestierajúcu sa Podtatranskú kotlinu spolu s Vysokými a Nízkymi Tatrami. Celkovo túra ponúka krásne výhľady a krásne prostredie lesa striedajúce sa s fatranskými lúkami. Takže za mňa palec hore. Po hodinovom nasávaní energie sme sa pobrali späť po rovnakej trase. Teoreticky si môžete vymyslieť okruh Párnica-Osnica-Lučivná-Párnica.

Po túre sme sa zastavili v Terchovej na dobrú večeru v minipivovare Vŕšky. Spláchli sme ju skvelým pivkom a ešte si nabalili pár fľašiek so sebou, keďže sme mali v pláne prespať v kempe Belá – Nižné Kamence a opiecť si večer pri ohníku nejaké dobroty. Ďalší deň nás čakali Súľovské vrchy, ale vtedy sme ešte nevedeli, kam nás povedú naše rozhodnutia.


Volám sa Viktor, pochádzam z Bratislavy a pracujem ako projektant. Milujem prírodu, cestujem a popritom rád fotím. O japonské plemená som sa začal zaujímať niekoľko rokov dozadu a nadchla ma ich povaha - typická japonská samostatnosť, nezávislosť ale zároveň oddanosť a vernosť. Po zodpovednej príprave som si zaobstaral moju líšku - Nalu z CHS Wakizashi of Tianito. Najlepšie rozhodnutie v živote! Spolu sa potulujeme Slovenskom, ale už sme spoločne stihli nazrieť aj za hranice.

Sledujte nás aj na INSTAGRAME a zoberte svoju shibu s nami na POTULKY S LABKAMI.