Malá Fatra je vyhľadávanou destináciou pre svoje krásne a dostupné túry. Či už viacdenná hrebeňovka alebo len tak na otočku vyťapkať si nejaký kopček. My sme tentokrát zvolili tú druhú možnosť a vyrazili sme z Bratislavy ráno do Terchovej. Má to svoje riziká, o čom sme sa presvedčili, keďže ráno sme sa zdržali, cestou sme mali cik-pauzu a nakoniec s hodinovým meškaním sme došli do Terchovej. Naivne odbočíme do Vrátnej doliny a tá sa uzavrela asi tak pred štvrťhodinkou. Totižto konal sa tu maratón. Odparkovali sme teda auto v Terchovej a peši dolinou hodinu k parkovisku Starý dvor.
Konečne sme nastúpili na turistický chodník a po modrej sa vydali k Chate na Grúni. Je to mierne stúpanie a k chate sa dostane bez nejakej väčšej námahy. Čo sa už nedá povedať o našom ďalšom cieli – Poludňový grúň. Preto sme na chate doplnili vitamín B v tekutej forme. Taká zaujímavosť, čo viem, tak Chata na Grúni je jediná chata v Malej Fatre, čo ponúka možnosť ubytovania so psom. Na ostatných chatách môžete prespať v stane do 100m od chaty so súhlasom chatára. To pre príležitosť, že by ste chceli so svojim chlpáčom prejsť hrebeňovku.
Poludňový grúň je zákerný kopec pre turistov, tí štvornohí sa s ním ľahšie popasujú. Chodník vedie po zjazdovke, ktorá nekompromisne naberá sklon s každým prejdeným metrom. Neodporúčam túto cestu, ak je vlhko alebo predošlé dni pršalo. Pošmyknete sa a zjazdíte si to až k chate. Ale ako sa hovorí: „Bez práce nie sú koláče“, keď už sa vyštveráte na Poludňový grúň, tak je načase užívať si výhľady.
Počasie nám prialo, tak sme mali nielen Malú Fatru, ale Turčiansku kotlinu s Veľkou Fatrou ako na dlani. Vzhľadom k tomu, že sme mali ráno zdržanie spojené s tým, že sme neplánovane museli vyraziť z Terchovej, tak na hrebeň sme sa dostali v neskorých poobedných hodinách. Zároveň sme si s Nalkou museli škrtnúť niektoré ciele ako napr. Veľký Kriváň. Ale malo to aj výhody, ľudia sa vytratili a ťapkali sme so svojou svorkou australáka a hovawarta smer Chleb a Snilovské sedlo.
Náš time management bol v ten deň biedny, takže zo Snilovského sedla, kde sa mimochodom viete dostať lanovkou z parkoviska, kde sme pôvodne chceli ráno zaparkovať, sme zavelili na zostup z hrebeňa po zelenej značke. Je to pekný "zošup", lebo na krátkej vzdialenosti klesnete z 1500 na 700 m.n.m. Dole na parkovisko sme sa dostali 10 minút pred úplným zotmením. Čo bolo horšie, tak k nášmu autu v Terchovej to bolo ešte 1,5 hodiny. Našťastie po nás došla partička Čechov s čelovkami na hlavách a zviezli nás dole.
Celý okruh nám zabral 7 hodín aj s pauzami. Viete si to natiahnuť na spomínaný Veľký Kriváň, ďalej Sedlo Bublen, Chrapáky, Sedlo za Kraviarskym a dole do Vrátnej. Za predpokladu, že si ustriehnete čas.
Volám sa Viktor, pochádzam z Bratislavy a pracujem ako projektant. Milujem prírodu, cestujem a popritom rád fotím. O japonské plemená som sa začal zaujímať niekoľko rokov dozadu a nadchla ma ich povaha - typická japonská samostatnosť, nezávislosť ale zároveň oddanosť a vernosť. Po zodpovednej príprave som si zaobstaral moju líšku - Nalu z CHS Wakizashi of Tianito. Najlepšie rozhodnutie v živote! Spolu sa potulujeme Slovenskom, ale už sme spoločne stihli nazrieť aj za hranice.
Sledujte nás aj na INSTAGRAME a zoberte svoju shibu s nami na POTULKY S LABKAMI.
