AKO CHRÁNI ŠTENIATKA A ICH RODIČOV ZÁKON? 

Chov s preukazom pôvodu má mnoho pravidiel a mechanizmov na kontrolu ich dodržiavania. Aké pravidlá a regule má chov bez preukazu pôvodu? Aké minimum musí dodržiavať množiteľ, aby vyprodukoval šteňa istej kvality? Musí vôbec niečo dodržiavať? 

Prakticky žiadne. Zákon je bohužiaľ prikrátky...

Slovenská legislatíva je dnes ešte stále veľmi nedokonalá a ani v 21. storočí nepozná to, že pes okrem vody, krmiva, očkovania a istej veľkosti koterca potrebuje aj niečo iné. Preto stále žijú mnohé psy po Slovensku v krutých podmienkach, na krátkych reťaziach (hoci by mali byť pravidelné z nich púšťané – ale kto to denne skontroluje a ako?), často bez zateplenej búdy v mrazoch len tak bezprízorne.  

Rovnako je naša legislatíva prikrátka aj na problematiku pravidiel reprodukcie psov – nepozná ani minimálne podmienky a štandardy na odchov šteniat. Ľudí zodpovedných za narodenie šteniat nezaväzuje ani vrh nikam hlásiť, ani k nijakým zdravotným vyšetreniam a ani k tomu, kedy a za akých podmienok má šteniatko odísť k novému majiteľovi. 

Ak to zjednodušíme, naša legislatíva priznáva psom iba čiastkové uspokojenie životných potrieb. Legislatíva nehovorí nič o venčení, o sociálnom kontakte, výžive či podmienkach odchovu šteniatok. Existuje Vyhláška č. 123/2008 Z. z. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá. Zákon a vyhláška teda hovoria o nutnosti vytvoriť podmienky na primeraný pohyb – nikto však nezadefinoval napr. to, na ako dlho má byť pes z koterca púšťaný a popravde nie je ani možnosť toto pri takom množstve psov na Slovensku dohliadať.


Ak si kladiete otázku, či niektorí ľudia nevypúšťajú pravidelne z koterca, ako je to vôbec možné – máme pre vás zlú správu. Deje sa to a je to možné nielen kvôli svedomiu ich majiteľa, pri množení najmä pre jeho chuť zarobiť peniaze ľahkým spôsobom a pre rozhodnutie ľudí kúpiť si takéto šteniatko. Po Slovensku žijú desiatky možno stovky shibých mám a otcov, ktorí viac ako svoj koterec 2x2 m nepoznajú. Tieto miesta sú dobre ukryté pred zrakmi budúcich majiteľov, pretože po ich zhliadnutí by ich zrejme radosť z kúpy prešla.   


Módnosť tohto plemena priniesla do biznisu so šteňatami bohužiaľ aj takých „hráčov“, ktorí dnes produkujú úbohú kvalitu exteriéru psa i zdravia. Keď sa k tomu pridajú otrasné podmienky odchovu a (ne)prípravy šteňaťa počas prvých 8 týždňov, populáciu shíb na Slovensku nemusí zachrániť tých nieľkoľko kvalitných odchovov (ročne) od zodpovedných a skúsených chovateľov.



TÝRANIE ZVIERAŤA JE UŽ TRESTNÝM ČINOM


Na Slovensku je s odhaľovaním množiarní problém – naša legislatíva totiž tento pojem ani nepozná. Dokázať, že „pes sa mal naozaj zle“ (resp. je týraný) je dnes stále veľmi komplikované. Na konci dňa musí byť oznamovateľ, aby mohol byť identifikovaný a potrestaný vinník – zodpovedná osoba. Trestný zákon pozná pojem „týranie zvierat“ – paragraf 378 hovorí o tom, že až na dva roky odňatia slobody sa potrestá ten, kto utýra zviera, alebo ho týra zvlášť krutým spôsobom, alebo sa tak deje opakovane. Až na 5 rokov odňatia slobody sa potrestá ten, kto tak urobí na a) viacerých zvieratách, b) verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti, c) na zvierati osobitne chránenom zákonom alebo d) závažnejším spôsobom konania.

Trestný zákon však už pozná aj „paragraf“ na zanedbanie starostlivosti o zviera - trestným činom je teda aj zanedbanie starostlivosti o zvieratá: "Kto z nedbanlivosti spôsobí smrť alebo trvalé následky na zdraví viacerých zvierat, ktoré vlastní alebo o ktoré je povinný sa starať tým, že zanedbá potrebnú starostlivosť o tieto zvieratá, potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky" (paragraf 378a Trestného zákona).


SANKCIE ZA TÝRANIE ZVIERAŤA

°° ak je to priestupok proti Veterinárnemu zákonu (menej závažné konanie - pokuta až do 1000 Eur)

°° ak je to trestným činom (závažnejšie konanie, trest odňatia slobody 1-5 rokov).

Deliacu čiaru medzi priestupkom a trestným činom by mala tvoriť závažnosť činu, v praxi je to však najmä o výklade zákona (alebo “ochote”) zo strany konkrétneho policajta a prokurátora, či vec odstíhajú ako trestný čin, alebo odstúpia na RVPS/Okresný úrad ako priestupok. Môžeme sa žiaľ aj dnes ľahko stretnúť s tým, že policajt nevie o novele Trestného zákona z roku 2012, po ktorej je trestné už týranie z nedbanlivosti (§378a TZ) a už za prvé takéto porušenie zákona (teda bez predchádzajúceho uznania vinným za priestupok.) Podľa dostupných údajov nebol dodnes podľa tohto paragrafu nikto odsúdený. Týraním je v zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti každé konanie okrem odôvodneného zdravotného a schváleného pokusného dôvodu, ktorým sa: 

°° spôsobí zvieraťu trvalé alebo dlhodobé poškodenie zdravia

°° bez použitia anestetík, ak je to potrebné, spôsobí zvieraťu trvalé alebo dlhodobé porušenie neobnoviteľných častí organizmu okrem sterilizácie samíc a kastrácie samcov, brúsenia zobákov a kastrácie kohútikov, kupírovania časti chvosta psov v súlade s uznanými plemennými znakmi do veku 14 dní od narodenia a kupírovania časti chvosta malých prežúvavcov narodených na území Slovenskej republiky do veku osem dní, odrohovania mláďat domácich prežúvavcov do veku osem týždňov pri dodržaní podmienok zabraňujúcich rozširovaniu chorôb a okrem odstraňovania vlčieho pazúrika u psov, ktoré môže vykonávať len osoba podľa § 10 ods. 2

°° spôsobí zvieraťu trvalá alebo dlhodobá porucha správania

°° prekračujú biologické schopnosti zvieraťa alebo sa zvieraťu spôsobuje neprimeraná bolesť, poranenie alebo utrpenie

°° obmedzuje výživu a napájanie zvieraťa, čo poškodzuje jeho zdravotný stav

°° spôsobí zvieraťu zbytočné utrpenie alebo bolesť tým, že sa nevyliečiteľne choré, slabé alebo vyčerpané zviera, pre ktoré je ďalšie prežívanie spojené s trvalou bolesťou alebo utrpením, vydá na iný účel ako na neodkladné bezbolestné usmrtenie

        .... a ďalej napríklad aj:


°° opustiť zviera s úmyslom zbaviť sa ho; za opustenie sa nepovažuje vypustenie voľne žijúceho zvieraťa do jeho prirodzeného prostredia, ak to dovoľuje zdravotný stav zvieraťa a charakteristika prostredia

°° usmrtiť zviera bez primeraného dôvodu

°° chovať zvieratá v nevhodných podmienkach alebo tak, aby si sami alebo navzájom spôsobovali utrpenie a ďalšie..

 

Máme za to, že často sa vyskytujúce držanie shíb v kotercoch 24/7, bez pravidelného venčenia, bez primeranej socializácie, bez kontaktu s rodinou im je postupne privodená dlhodobá a často až trvalá porucha správania a je teda naplnená podstata týrania zvierat. Bohužiaľ, dokázať konkrétnym majiteľom a množiteľom, že svoje psy z kotercov nevypúšťajú je takmer nemožné alebo veľmi problematické.

Preto jediným, kto môže zmenšiť utrpenie nevinných zvierat – shíb u množiteľov – sú budúci majitelia. Oni majú v rukách prostriedky a rozhodnutie, či množitelia budú takto tieto psy aj naďalej držať a používať na ďalšiu reprodukciu za týchto podmienok.   



ZVIERA UŽ NIE JE VEC - ZMENILO SA TÝM NIEČO?

 
Zmenou Občianskeho zákonníka sa predsa len urobil významný krok vpred, aj keď sme ešte stále iba na začiatku cesty. Výrazne sa totiž posilnili práva veterinárnych inšpektorov, ktorí na rozdiel od minulosti budú môcť s policajtom vstupovať na pozemok v prípade podozrenia na týranie zvieraťa. Takisto budú môcť v odôvodnených prípadoch aj zviera majiteľovi odňať. Zaviedla sa povinnosť čipovania – to čo bolo roky pre chovateľov samozrejmé, sa konečne začne týkať aj tých, ktorí privádzajú na svet šteňatá bez preukazu pôvodu. Kto vám predáva nezačipované šteňa, porušuje rovnako zákon ako ten, kto si ho takto kupuje.

Často bolo kruté zaobchádzanie vyhodnocované ako priestupok – pokiaľ hodnota napríklad utýraného zvieraťa neprevýšila sumu 266 e, skutok bol označený nie ako trestný čin ale ako priestupok.



ZÁKON O VETERINÁRNEJ STAROSTLIVOSTI JE NA DOBRÝ ŽIVOT PSOV STÁLE PRIKRÁTKY

 
Aby sme sa neoháňali paragrafmi zákonov, zjednodušene pre laikov a budúcich majiteľov šteniatok uvedieme, že podľa dnes platnej legislatívy potrebuje mať pes k dispozícii vodu, žrádlo, očkovanie a koterec cca 2x2 metre. Žiaden zákon nepojednáva o ďalších potrebách psa ako je sociálny kontakt s ľuďmi, rodinou, alebo pravidelné venčenie či kontakt s inými psami. Ak mu majiteľ neposkytne viac ako jedlo, vodu, očkovanie a malý koterec – nie je možné ho paradoxne nijako stíhať.

Vaše šteniatko teda môže pochádzať aj od takej sučky, ktorá celý život prežila v koterci, hoci ten sám o sebe vôbec nie je zlý. Problém je, ak z toho koterca pravidelne nevychádza, vykonáva tam všetky potreby, nie je jej poskytnutá primeraná väzba a kontakt s majiteľom, čiže s ľuďmi všeobecne, nebodaj ak sú psy zavreté niekde osamote, v zime, nezateplených vlhkých búdach, nevenčené, nesocializované, bez minimálnej starostlivosti a opatery, bez mentálneho a fyzického vyžitia. Aj také sa často deje, hoci budúci majitelia týmto pohľadom vystavení nie sú a deje sa tak zámerne.

Často tam tieto psy žijú iba pre účel produkcie šteniat. Otázkou je, či psík dostáva „späť“ aj niečo iné ako 4 m štvorcové, krmivo a vodu. Pracovníci a kontrolóri Regionálnej potravinovej a veterinárnej správy majú bohužiaľ ruky zviazané legislatívou. Nekontrolovaný chov (množenie) má stále zelenú, aj keď sa mnohé od septembra t.r. zmenilo vďaka novele zákona o veterinárnej starostlivosti.  

 

PES – CÍTIACA BYTOSŤ UŽ AJ PODĽA ZÁKONA

 
Dosiahlo sa nielen to, že sa zviera začalo považovať za cítiacu bytosť, ale pomerne výrazným krokom vpred na elimináciu množiteľského biznisu je spomínaná povinnosť šteniatka čipovať. Každé šteňa, či sa narodí v chovateľskej stanici alebo mimo nej, musí byť podľa zákona začipované najneskôr do 12 týždňa jeho veku. (Chovatelia čipujú šteniatka dlhodobo, je to podmienkou odchovu.) Nemôže preto odísť k novému majiteľovi nezačipované. Preto ak Vám niekto ponúka šteniatko s tým, že si ho máte dať začipovať ako noví majitelia sami, dotyčný vedome porušuje zákon a vyhýba sa zodpovednosti.

Každý, kto privedie na svet šteňa, si musí byť vedomý jeho zodpovednosti za jeho život a budúcnosť. Pretože ak nepoznáme meno človeka, ktorý ho „priviedol“ na svet, nemá byť kto braný na zodpovednosť. Aj toto je krok smerom k tomu, aby sa nenechávali nechcené psíky v lese alebo boli vyhodené pri ceste. Povinná identifikácia a registrácia psov a ich držiteľov zabezpečí kompletnú evidenciu psov v Centrálnom registri spoločenských zvierat (CRSZ).   



VIAC PRÁV PRE VETERINÁRNYCH INŠPEKTOROV

 
V databáze budú jasne zaznačené vlastnícke „pohyby“ psov a zmeny ich majiteľov. Zákon takisto posilňuje práva veterinárnych inšpektorov pri vstupe na pozemok majiteľa, kde je podozrenie na týranie zvierat. Týraním zvierat sa nemyslí len hrubé zaobchádzanie s nimi, bitie či priväzovanie na reťaz, ale aj ďalšie menej viditeľné formy neetického prístupu ku zvieratám. Opäť však dodávame, že zákon je na skutočný wellfare všetkých psov prikrátky. Nikoho nemožno dnes podľa platnej legislatívy postihnúť za to, že chová svoje psy (napr. aj shiby) v kotercoch zavretých 24/7, že im odopiera primeraný sociálny kontakt a pravidelné venčenie, že privádza na svet šteniatka hocijako – súrodenci medzi sebou a iná (necielená) veľmi príbuzenská reprodukcia, krytie s chorými zvieratami, nikto u množiteľov neskúma a nekontroluje, či nemá fenka šteniatka aj každé háranie, čiže 2x do roka a vždy za sebou, keď sa ju podarí nakryť a ona zabrezne. Ani na toto zákon nemyslí a preto nie je možné brať na zodpovednosť a postihnúť ľudí, ktorí to tak robia.

Na zodpovednosť ich môžu brať jedine ľudia, ktorí sa rozhodujú, od koho si šteniatko kúpia.


Výrazný posun v ochrane zvierat pred týraním (aj pri množení) nastal nástupom aktivít neziskovej inštitúcie Zvierací ombudsman. Čo sa reálne podarilo spraviť a presadiť pre ochranu zvierat a zníženie ich utrpenia sa môžete dočítať TU.