V rámci nášho víkendového výletu sme si zvolili ďalší
bod záujmu Badínsky prales. Je to chránené územie o rozlohe takmer 24
hektárov, ktoré bolo vyhlásené v roku 1913. Nachádzajú sa tu mohutné
400-ročné jedle vysoké vyše 45 m. Zem je pokrytá machom a papradím. My sme
toto miesto navštívili počas neskorej jesene, čo malo za príčinu to, že prales
nedýchal takou atmosférou ako sme očakávali. Odporúčam navštíviť počas jari
alebo leta, kedy príroda bude pekne vykvitnutá a plná života. Ale aj
napriek tomu sme stretli napríklad Salamandru škvrnitú.
Badínsky prales je vzdialený cca 10 km od Banskej Bystrice
a našu túru sme začali v obci Badín. Máte 2 možnosti ako sa dostať
k pralesu: buď sa vydáte ďalej po asfaltke okolo kameňolomu a po pár
minútach dôjdete k informačnej tabuli alebo sa vyberiete zelenou
turistickou značkou. My sme zvolili asfaltku s tým, že spravíme okruh
a po značke sa vrátime späť.
Keď sa už dostanete k pralesu, tak informačné tabule
vás oboznámia o tom, že táto oblasť spadá pod 5. stupeň ochrany
a priamy vstup do pralesa je umožnený špeciálnym exkurziám alebo
v sprievode lesníka. Nachádza sa tu náučný lesný chodník. My sme sa vydali
popri hranici chráneného územia smerom k zelenej značke, aby sme zbytočne
neprovokovali lesníkov. Odporúčam mať aspoň v mobile nejakú turistickú
mapu a orientovať sa podľa GPS. Môj orientačný zmysel je na vysokej
úrovni, ale občas sa stalo, že sme museli prehodnotiť svoj postup pralesom.
Na turistický chodník sme sa napojili pri nejakom
odpočívadle s čiastočným výhľadom na Kremnické vrchy. Dali sme si pauzu,
trochu oddýchli a pokračovali po zelenej značke späť do Badína. Klasická
prechádzka lesom až na jedno miesto popri chodníku, ktoré bolo posiate oblými
kameňmi s machovým porastom. Spravili sme skupinovú fotku
s kamošmi-labkáčmi a pokračovali v ceste. Po 5 hodinách sme
dorazili na miesto, kde sme ráno vyrazili a za nami bol ďalší pekný výlet.
Volám sa Viktor, pochádzam z Bratislavy a pracujem ako projektant. Milujem prírodu, cestujem a popritom rád fotím. O japonské plemená som sa začal zaujímať niekoľko rokov dozadu a nadchla ma ich povaha - typická japonská samostatnosť, nezávislosť ale zároveň oddanosť a vernosť. Po zodpovednej príprave som si zaobstaral moju líšku - Nalu z CHS Wakizashi of Tianito. Najlepšie rozhodnutie v živote! Spolu sa potulujeme Slovenskom, ale už sme spoločne stihli nazrieť aj za hranice.
Sledujte nás aj na INSTAGRAME a zoberte svoju shibu s nami na POTULKY S LABKAMI.