Manínska tiesňava

Lokalita: Súľovské vrchy, Trenčiansky kraj

Po noci strávenej v kempe Belá – Nižné Kamence sme sa skoro ráno vybrali do lesov Varína. Je to vstupná brána do Národného parku Malá Fatra, odkiaľ sa viete dostať na Chatu pod Suchým a ďalej na Suchý vrch, kde začína (resp. končí) hlavný hrebeň Malej Fatry a môžete takto prejsť okolo Veľkého Kriváňa a Vrátnej dolina až po Medziholie. Ale náš cieľ boli hríby a potulky lesom. Hríbov sme našli pod naše očakávania, tak sme sa presunuli do Žiliny na obed do reštaurácie Vulcano, ktorá patrí Talianovi a má na výber vyše 60 druhov pizze. Tam sme sa rozhodli, že náš dnešný cieľ bude Manínska tiesňava a najvyšší bod Súľovských vrchov – Veľký Manín.

Manínska tiesňava je prírodná rezervácia neďaleko Považskej Bystrice. Vznikla za pomoci Manínskeho potoka, ktorý si predral svoju cestu cez vápencové bradlo a rozdelil ho na Veľký a Malý Manín. Vďaka vlhkej mikroklíme sa tu nachádza fauna a flóra, ktorá je skôr typická pre miesta s vyššou nadmorskou výškou.

Po prejdení najužšieho kaňonu na území Slovenska sa ocitnete v obci s príznačným názvom Záskalie. Obec obklopená rôznymi skalnými útvarmi. Vydali sme sa smer Veľký Manín po zelenej turistickej značke. Čakalo nás len ticho prírody a prechádzka krásnym lesom.

Po miernom stúpaní a preradení sa na žltú značku, sme sa ocitli na západnej strane Manínskeho bradla a pokračovali na vrch. Očakávali sme aspoň nejaký výhľad, ale vrch Veľkého Manínu (891 m.n.m.) sa nám zjavil z ničoho nič, uprostred lesa označený skalnou pyramídou, na ktorú Nala samozrejme musela hneď vyliezť. Mierne sklamaní sme sa pobrali na cestu späť. Pri severnom okraji tohto masívu sme si povedali, že vybehneme aspoň pozrieť zhora Manínsku tiesňavu, keď už žiadny výhľad. Odmenou nám boli Súľovské vrchy ako na dlani. Môžete sa prechádzať po tomto severo-východnom úpätí a tie scenérie neomrzia. Dokonca sa tu nachádza aj skalné okno. 

Po 3 hodinách sme skončili tam, kde sme začali a spokojní sme sa pobrali na cestu domov.