Množenie psov bez preukazu pôvodu predstavuje dlhodobo veľký problém, rovnako tak zavádzanie kupujúcich. 

Záujemci o šteniatko často dostávajú od predávajúcich rôzne argumenty, ktoré ich majú utvrdiť v tom, že šteniatko shiby za 150 - 200 e je cena, ktorá zodpovedá dobrej kvalite šteniatka a dobrej kvalite života jeho rodičov - rovnako ako by bolo v oficiálnom registrovanom chove (s "papiermi"). Táto cena však odzrkadľuje nízku kvalitu šteniat ako i nedobrý život ich rodičov. Najčastejším argumentom prečo neplatiť "vysokú cenu" za šteniatko s papiermi je nekončiaci psíčkarský hoax, ktorí hovorí, že ak nechceme psa "na výstavy", tak nemá zmysel si kupovať šteniatko s papiermi (preukazom pôvodu). Preukaz pôvodu nie je o výstavách - je predovšetkým nástrojom k tomu, že šteniatka boli odchované v zodpovedných rukách a o ich rodičov je postarané celý život dobre.

Ďalšie mýty a triky množiarov, ktorým sa snažia presvedčiť budúcich kupujúcich uvádzame tu: 

Ja nechcem psa na výstavy, ja chcem iba parťáka do rodiny!

To je super! Patríte k takmer 90%-tám ľudí, ktorí vlastnia šteniatko shiby. To, že máte šteniatko shiby s preukazom pôvodu vás nijako nezaväzuje ísť na výstavu – nemusíte ísť na ňu nikdy v živote. Preukaz pôvodu nie je (iba) preto, aby ste s ním chodili po výstavách. Znamená ďaleko viac ako možnosť ísť na výstavu - najmä to, že rodičia šteniatka žijú dobre, majú zdravotnú opateru a vyšetrenia na dedične prenosné ochorenia, nie sú pre reprodukciu zneužívané ani týrané, a že Vaše šteniatko prišlo na svet v súlade etikou a wellfare psíkov. 

Ako súvisí moje šteniatko s plnými útulkami? 

Psov bez preukazu pôvodu sú plné útulky, občas sa tam vyskytnú aj jedinci s PP ("papieroví"). Gro z nich sú však psy, ktorí na svet prišli vďaka chuti zarobiť na vrhu nejaké peniaze. Malá časť psov je tam preto, že prišlo k náhodnému nakrytiu. Vy sa o šteniatko z takéhoto vrhu môžete starať celý život dobre - čo však jeho súrodenci? Môžete sa o to zaujímať, ale nemusíte. Je na uvážení každého človeka, koľko dôsledkov svojho konania a širších súvislostí zohľadní. Našou snahou je priniesť do diskusie a na zváženie všetky podstatné informácie.  

Fenku trebalo raz nakryť – nevidím nič zlé na tom si zobrať šteniatko z takéhoto vrhu.

Opäť jeden z ďalších klamlivých argumentov, ktorými zavádzajú množitelia svojich budúcich kupcov. Brezosť ani pôrod nijak dokázateľne 100%-tne nechránia fenku pred zdravotnými problémami a ochoreniami. Žiadna fenka nemusí mať nikdy vrh a nijak ju to zdravotne ani nehandicapuje ani nechráni.

Fenku dali nakryť, aby sa jej zastavila falošná gravidita po každom háraní.

Aj v tomto prípade mal argument posvätiť účel. Ak sa u fenky vyskytuje falošná gravidita, nakrytie jej nepomôže. Často sa s ďalším háraním, kedy nakrytá nebude, objaví znova a znova. Nie je lepšie fenku nechať vykastrovať a takto jej znížiť útrapy? Neposlúžil argument falošnej gravidity vôli fenku nakryť a zarobiť na šteniatkach?  

Pes, ktorý bude kryť, sa ukľudní.

Pokiaľ má niekto psa a chce mu dopriať kryť, jeho pohnútky skôr súvisia zrejme s vlastnými predstavami projektovanými do psa. Pokiaľ je vo vašom okolí veľa hárajúcich feniek, nie je vhodnejšie psa poriadne fyzicky a mentálne unaviť než prispieť opäť k populácii psov, ktorých je dnes na Slovensku nadmieru a nie sme schopní tento počet vhodne saturovať adopciami do rodín? Odkiaľ myslíte, že pochádzajú psy v útulkoch - dnes ich tam na adopciu čaká vyše 1000!

Fenka, po ktorej máme šteniatka, bola zdravá!

Dá sa podľa vás rozpoznať na fenke všetko, čo môžeme označiť ako „zdravý parameter“? Sú podľa vás viditeľné geneticky podmienené choroby? Viete, ktoré geneticky podmienené ochorenia a problémy sú zastúpené najčastejšie v populácií shíb? Ukázal vám predávajúci šteniatka nejaké fenkine zdravotné vyšetrenia? A čo otcove? Viete ako laik posúdiť pohľadom, či je pes zdravý? Myslíte, že by si to dovolil takto urobiť a tvrdiť veterinár? 

Psy bez PP a orieškovia sú zdravší, trpia menej na dedičné choroby – tie sú najčastejšie výsadou psov v chove!

Lož. Každé plemeno psa je špecifiké - niektoré trpia na určité dedične prenosné ochorenia, niektoré menej alebo takmer vôbec. "Orieškovia" takisto, pretože aj ich predkovia nemuseli byť zdraví. Chov (psov s preukazom pôvodu) si kladie za cieľ, tieto ochorenia eliminovať a to tak, že do chovu nevpúšťa jedincov, u ktorých sa zdravotnými testami alebo genetickými vyšetreniami napríklad preukázala prítomnosť prenášača. Testoval niekto zviera bez PP na nejaké ochorenia? Kto vám prinesie objektívne informácie o zdraví šteniatka z vrhu, ktorého ste budúcim majiteľom? Ako sa môžete zodpovedne rozhodnúť ak nepoznáte zdravie rodičov vášho budúceho šteniatka? Rodokmeň je aj na to, že zachytáva informácie o niekoľkých generáciách predkov nášho šteniatka – informácie napríklad aj o zdravotnom stave sú preto maximálne dohľadateľné.

Môj pes bol posledný z vrhu – preto nedostal papiere! Nám na nich aj tak ale nezáleží...

Ak sa šteniatko narodilo rodičom, ktorý majú preukaz pôvodu FCI, boli riadne uchovnení (prešli úspešne zdravotnými testami a bonitáciou), preukaz pôvodu („papiere“) dostanú všetky šteniatka vo vrhu – nezáleží koľko šteniat sa narodí. Dostane ich prvé, druhé i posledné šteňa – dostane ich aj ak sa narodí (pri)malé, (pri)veľké, s takou či onakou farbou – uchovneným rodičom sa narodia vždy šteňatá, ktoré dostanú „papiere“-  vždy a všetky. Tento a iný argument používajú množitelia najčastejšie a vedome klamú budúcich kupujúcich.


Nie je krycí pes náhodou brat fenky z predošlého vrhu? 

Že je výskyt určitých problémov a ochorení podmienený úzkou dlhodobou príbuzenskou plemenitbou asi nemusíme veľmi zdôrazňovať. Tento problém sa s každou ďalšou generáciou iba znásobuje. V chove sa úzka príbuzenská plemenitba využíva iba za určitých konkrétnych podmienok a vždy pre určitý účel (cieľ)!

Čistokrvný pes bez papierov taktiež existuje!?

Nie, neexistuje. Preukaz pôvodu je niečo ako náš ľudský rodný list. V preukaze pôvodu je uvedených hneď niekoľko generácií predkov nášho šteniatka. Čistokrvný pes bez preukazu pôvodu ("papierov") neexistuje, je to výmysel množiarov. Ak je pes čistokrvný, znamená, že má preukaz pôvodu. 

Ak ho má, tak je na majiteľovi, či dá psa alebo fenku uchovniť – a absolvuje s ňou bonitáciu, ktorej podmienky určuje príslušný chovateľský klub. Ak pes alebo fenka úspešne bonitáciu neabsolvovali, je tam nejaký problém – a vy ako budúci majiteľ by ste mal zaujímať aký! Čo ak trpel pes/fena na luxáciu pately? Čo ak mal výrazný podkus? Čo ak bol agresívny? To sú všetko dôvody, prečo pes či fenka nebudú zaradení do chovu! Nie každý pes s papiermi je chovný!

Chovným sa musí stať – úspešným absolvovaním bonitácie podľa príslušného chovateľského poriadku. Ak je pes čistokrvný a nebol uchovnený, pýtajte sa majiteľa prečo!

Preukaz pôvodu psa ďalej hovorí o tom a dokladuje, koľko práce museli vynaložiť chovatelia, aby sa dostatočne upevnili exteriérové znaky, povahové či pracovné vlohy plemena. Psy nie sú iba spoločníci a ak ste sa zaujímali o históriu shíb, viete, že slúžili na lov. Takže psy s preukazom pôvodu boli šľachtené a chované pre lov, ale aj pre pasenie, ochranu či ako spoločníci svojich pánov. Tým, že shiba nemá pracovné využitie a dlhé roky sa už na lov nepoužíva, neznamená to, že ak nemá pracovné skúšky, je jedno akej povahy a vlastností budú ďalšie odchovy. Každá odchýlka a problém sa s ďalšou generáciou iba násobí. Na to, aby ostala shiba shibou s jej typickými charakteristikami, pre ktoré ju tak milujeme, je nutnej veľa práce a úsilia chovateľov.  

Existujú nejaké varianty rodokmeňov alebo sú „papiere“ iba jedny?

Na preukaze pôvodu ("rodokmeni") je logo FCI (modrá zemegula), meno chovateľa a chovateľskej stanice – jej existenciu si môžete overiť na stránkach FCI TU. Pokiaľ túto chovateľskú stanicu v zozname nenájdete, pravdepodobne neexistuje a predávajúci sa Vás snaží oklamať. Takisto preukazy pôvodu od organizácie UCI nie sú akceptované v členských krajinách FCI a jej členských organizáciách (SKJ na Slovensku). Takisto modrá očkovacia knižka alebo Pet Pas nie je preukazom pôvodu, nemá s ním nič spoločné.            

Chceli by sme po našej fenke šteniatko a venovať sa chovu!

Ak je Vaša fenka s preukazom pôvodu, riadne ju uchovníte a prejde úspešne bonitáciou – je to super. Určite najneskôr v tomto bode už viete, čo obnáša zo psa vychovať vyrovnaného, primerane spolupracujúceho jedinca, typického predstaviteľa daného plemena. Dávno viete, že nič sa neurobí „samo“ a dobrá starostlivosť stojí peniaze – či už kvalitné krmivo alebo poplatky u veterinára. Viete už, že chov ako taký je veľkou vedou a stojí nemálo vedomostí a skúseností, aby na jeho konci bolo zdravé šteniatko a celá populácia plemena sa vyvíjala správnym smerom.

Viete už, koľko úsilia stálo Vášho chovateľa prísť až do bodu, kedy ste si aj vy domov odniesli klbko šťastia a koľko úsilia stálo vás zabezpečiť pre neho optimálne podmienky na vývoj a jeho šťastný život. Takisto dáte zrejme veľký dôraz výber budúcich majiteľov šteniatok z vrhu, kde bude ich matkou vaša fenka.

Každý zodpovedný človek totiž chce vedieť, kto a prečo si chce kúpiť šteniatko. Aj šteniatko s preukazom pôvodu môžete predať za rôznu cenu – aj vaše náklady boli rôzne. Šteniatko za 100 e si môže dovoliť takmer každý. 

Je ale „takmer každý“ tým správnym majiteľom môjho budúceho šteniatka?

Ako dlho by mal po shibičke túžiť, aby jeho vôľa bola natoľko silná a dokázala sa tak popasovať aj s prípadnými problémami v šteňacom a pubertálnom veku? Nevadí mi mať za budúceho majiteľa človeka, ktorý sa zaľúbil do „Hatchika“ po zhliadnutí filmu a teraz hľadá aspoň jeho „zmenšeninu“? Stačí to pre dobrý život šteniatka? Koľko toho vie o shibách budúci majiteľ? Mal už niekedy vôbec doma nejakého psíka? Chcú toho psa najmä deti a rodičia sa im snažia vyhovieť? Ako by mal vyzerať (správaním a postojom) ideálny majiteľ, pri ktorom je predpoklad, že zadováženie si šteniatka nie iba chvíľkovým rozmarom a má to dobre premyslené?  

Náš pes má PP, ale je to trochu problémový typ - prečo by nemohol aspoň raz kryť?

Naozaj chcete, aby sa neželané povahové rysy alebo exteriérové znaky prenášali na ďalšie pokolenia? Genetika nie ani čistá matematika ani systém CTRL C + CTRL V, najmä čo sa týka povahových vlastností. Občas sa s týmto názorom môžete stretnúť, matka bola labilná – šteňa to po nej zdedilo. Povahové rysy sa prenášajú, nedá sa však povedať, že by tu platilo, že sa 100% povahového rysu či vlastnosti (bojazlivosť, agresivita a pod.) pretaví vždy v plnej miere na všetky štence vo vrhu – tak to nefunguje. 

Na druhej strane - ak by sa do chovu pripúšťali takéto jedince, nabralo to ten smer a tieto vlohy by sa upevňovali. Preto je na zvážení každého zodpovedného majiteľa psa s PP, či jeho pes prispeje ku kultivácii a zušľachteniu plemena alebo nie. 

Je jeho povaha typická a želaná pre dané plemeno? Každá aj exteriérová odchýlka od optima sa ďalšou generáciou len upevňuje, rovnako tak povaha.  

Je preukaz pôvodu zárukou zdravia zvieraťa?

Na túto otázku sme sa snažili dať obsiahlu odpoveď vyššie. Záruku nemôže dať ani príroda a preto ani chovateľ. Ten môže urobiť všetko preto, aby získal zdravotnými testami čo najviac informácií o svojom psovi, ktorého chce použiť v chove. Preto vôbec existuje chov a v ňom povinné zdravotné vyšetrenia - tie dávajú budúcim majiteľom výrazne vyššie šance na zdravé šteňa, pretože niektoré zdravotné problémy (ochorenia) sú geneticky prenosné! 

Vyšetrenia nie sú lacná záležitosť – asi aj tu je časť odpovede na otázku, prečo nemôžu stáť šteniatka s PP pár eur. Ak si chceme kúpiť šteniatko, ktorého rodičia boli zdraví a preto je vysoká šanca, že zdravé budú aj šteniatka z tohto spojenia, sme za to ochotní zaplatiť primeranú cenu? Má teda pre nás zdravie šteniatka hodnotu? Alebo mi stojí za to riskovať a kúpiť si šteniatko po netestovaných rodičoch, o ktorých zdraví nič neviem a potom platiť u veterinára za liečbu alebo operáciu, ak je vôbec problém riešiteľný? Luxácia patelly? 500 – 1000 e účet. Chov je o selekcii tých jedincov, ktorí nevykazujú žiadne závažné dedične prenosné ochorenia, alebo cielený výber vhodných partnerov podľa genetických preddispozícií, preto sa v populácií shíb s preukazom pôvodu vyskytuje výrazne menej jedincov so zdravotnými problémami než v populácií shíb bez PP.  

TOP KLAMSTVÁ 

 
Už sme spomenuli ten nekonečne sa opakujúci argument, že šteniatko nedostalo „papiere“ (preukaz pôvodu)

°          Lebo bolo posledné, predposledné, (pri)malé, (pri)veľké....

°          Množitelia sú však vynaliezaví a snažia okabátiť budúceho kupujúceho aj inými pseudo-argumentami:

°          narodilo v neštandardnej farbe, má príliš krátky chvostík, má na bruchu veľkú škvrnu, nechcelo sa nám vybavovať rodokmeň ak s ním nebudete chodiť na výstavy alebo čokoľvek iné

Opakujeme – po riadne uchovnených rodičoch dostane každé narodené šteniatko z chovateľskej stanice po riadnom pripúšťacom povolení (vydávanom poradcom chovu klubu) rodokmeň (PP/papiere) so svojim menom!  

Existujú ešte vynaliezavejší chamtivci, ktorí produkujú šteniatka bez PP naozaj poľutovania-hodným spôsobom – krížením s inými plemenami (tzv. designer dogs, hybridy), kde sú schopní „vyrobiť“ šteňa takpovediac na mieru. 

Je pre vás shiba ešte stále príliš veľká? Chceli by ste niečo viac do kabelky? Je problém nakryť shibu nejakým malým špicom?

Neexistuje nič ako uznanené plemeno tzv. mini shiba (mame shiba), shiba je len jedna – čo sa výšky týka musí mať v kohútiku fenka 36,5 cm a samec 39,5 cm (tolerancia podľa štandardu FCI je plus mínus 1,5 cm). Najnižšia akceptovateľná výška fenky do chovu je teda 35 cm. Občas to príroda zariadi tak, že sa narodí šteniatko, ktoré nedorastie do potrebnej výšky alebo ju prerastie. Ak by však neexistoval benchmark, ktorý hovorí kam sa chceme dostať, po čase by nám tu behali shiby pozerajúce do očí akitám alebo šúchajúce si brucho o zem.    

Predávajúci šteniatka povedal, že sa mu fenku uchovňovať nechcelo – behať po výstavách vraj nie je nič zábavného!

Krátka odpoveď: ušetrite si čas lebo predávajúci klame, šteniatko od neho nekupujte a choďte domov

Vysvetľujúca odpoveď: je to jedno z ďalších klamstiev – vlastníctvo fenky s PP nikoho nezaväzuje k pravidelnému absolvovaniu výstav! Na to, aby sa fenka stala chovnou (okrem zdravotných vyšetrení a úspešnej bonitácie – posúdenia exteriéru a povahy) musí absolvovať jednu jedinú výstavu.

Prečo je to tak? Kde inde a kto by mal podľa vás ohodnotiť, či fenka (alebo pes) napĺňa štandard FCI pre toto plemeno ak nie na výstave na to delegovaný (kvalifikovaný) rozhodca. Absolvovanie výstavy teda nie je samoúčelné! Pes alebo fenka na nej musí získať predpísanú známku – výborný alebo veľmi dobrý na to, aby mohol byť jedinec zaradený do chovu (uchovnený) a jeho potomkovia dostali rovnako preukaz pôvodu. 

Čo hovoria tieto známky?

Slovenská kynologická jednota ako členský orgán FCI má na to presné regule – popisuje to tzv. Výstavný poriadok. VÝBORNÝ - Táto známka môže byť zadaná len psovi, ktorý takmer napĺňa ideál štandardu plemena, ktorý je predvedený vo výbornej kondícii, vykazuje harmonický, vyvážený temperament a má výborný postoj. Jeho mimoriadne charakteristiky zodpovedajúce plemenu umožňujú prehliadanie drobnejších nedokonalostí; musí však mať typické črty svojho pohlavia. VEĽMI DOBRÝ - Táto známka môže byť zadaná len psovi, ktorý má typické črty svojho plemena, ktorý má vyvážené proporcie a je v správnej kondícii. Môže byť tolerovaných zopár drobnejších chýb. Toto ocenenie môže byť zadané len psovi, ktorý vykazuje kvalitu. Pre zachovanie všetkých typických znakov a povahových čŕt shíb je nutné, aby jedinec zaradený do slovenského chovu získal na výstave aspoň „veľmi dobrú“. 

Horšími známkami sú už len „dobrý“ a „dostatočný“

Čo hovorí napríklad známka „dostatočný“: DOSTATOČNÝ - Táto známka by mala byť udelená psovi, ktorý primerane zodpovedá plemenu, ale nemá všeobecne prijímané charakteristiky alebo takému, ktorého fyzická kondícia nie je dostačujúca.

Veríme, že sme dostatočne vysvetlili, prečo by mal pes alebo fenka, ktorú chceme zaradiť do chovu, vykazovať všetky tie pre shibu typické znaky a približovať sa ideálu plemena. Chybičky, ktoré prípadne daný jedinec má, sú drobné a pre naplnenie optima štandardu plemena skôr okrajové.  

Prečo sa Slovensku hovorí neslávne „Hundemafia-štát“?

Mnohé krajiny na západ od nás majú legislatívu zodpovedajúcu potrebám dnešného sveta a berú wellfare (nielen) psov naozaj vážne. U nás je situácia taká, že iba chov jedincov s preukazom pôvodu, je pod kontrolou a aj to nie štátnou. Štát  by mal pripraviť legislatívne také podmienky, aby bolo o živé zvieratá postarané v každej fázy ich života kvalitne a zodpovedne. O kvalitu v papierovom chove sa stará medzinárodná inštitúcia FCI, ktorá zodpovedá za tvorbu medzinárodného chovateľského poriadku, ktorý je transponovaný do národných chovateľských poriadkov členských krajín. Tento dokument sa u nás nazýva Chovateľský a zápisný poriadok, jeho autorom je Slovenská kynologická jednota. Platí pre všetky členské organizácie a teda aj pre jednotlivé chovateľské kluby – t.j. riadia sa ním samotní chovatelia.

Citujeme z neho hneď tri úvodné dôležité ustanovenia, ktoré chránia nielen samotných psov a chov, ale dávajú aj budúcim majiteľom najvyššie šance, že ich šteniatko bude zdravé, pretože sa na ich zdravie a wellfare dbá: 

1. ...

2. Hlavnou zásadou chovateľského poriadku je umožniť chovať iba s geneticky a funkčne zdravými, povahovo pevnými čistokrvnými jedincami, ktorí sú zapísaní v plemenných knihách alebo registroch uznávaných FCI a ktorí spĺňajú kritéria stanovené príslušným chovateľským klubom. Chovná suka musí byť zapísaná v plemennej knihe SKJ. 

3. Dedične zdravý pes v zmysle tohto chovateľského poriadku je ten, ktorý prenáša znaky štandardu a typu plemena, povahu a výkonové vlastnosti typické pre dané plemeno, nemá žiadne podstatné dedičné chyby, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť funkčné zdravie jeho potomstva. Chovatelia a chovateľské kluby nemajú zvýrazňovať plemenné znaky, ktoré by mohli následkom extrémneho vývoja nepriaznivo ovplyvniť funkčné zdravie jedincov daného plemena. 

4. V chove sa nesmú používať psy s prejavom agresivity na človeka, ako aj s vylučujúcimi chybami, ako sú poruchy charakteru, vrodená hluchota alebo slepota, zajačí pysk, rázštep podnebia, výrazné chyby chrupu alebo anomálie čeľuste, PRA, epilepsia, kryptorchizmus, monorchizmus, albinizmus, chybné farby a zistená dysplázia bedrového kĺbu ťažkého stupňa.

PSY BEZ PP A PREPLNENÉ ÚTULKY

Prispieva množenie psov bez preukazu pôvodu na počet nechcených psov v útulkoch?

Áno, významne a množenie psov bez PP s problémom nechcených psov žijúcich v útulkoch priamo súvisí. Gro psov v útulkoch pochádza práve z nakrývania mimo chov.

Znamená niečo finančná „bariéra“ ceny za šteniatko s PP vo vzťahu k množeniu psov a preplneným útulkom?

Položme si otázku takto – ako dlho rozmýšľame nad kúpou niečoho lacného a niečoho (pre nás subjektívne) drahšieho? Minieme viac úvah a investujeme viac času hľadaniu informácií ak nás niečo stojí nemalú čiastku?

Prirodzene áno – často si jednotlivé produkty porovnávame a snažíme sa získať za túto cenu najvyššiu kvalitu. Alebo hľadáme najvyššiu kvalitu (subjektívne pre nás) za čo možno najnižšiu cenu. Hovorí sa tom maximalizácia úžitku. Často až vyššia cena prinúti mnohých budúcich majiteľov hľadať informácie o chove psov, o práci chovateľov alebo praktikách množiteľov. Nízka cena nanešťastie spôsobuje často to, že ľudia necítia potrebu tieto informácie cielene hľadať a zvažovať.

Jeden pes nemôže za preplnené útulky!

Áno, princíp je jednoduchý a stále rovnaký: jeden hlas vo voľbách nič nezmôže, povedalo si to 2 milióny oprávnených voličov...  A keďže je dopytov po šteniatkach na Slovensku ročne rádovo v stovkách, nasčítané to pri priemernej dĺžke života psov vyzerá tak, že je dnes na adopciu pripravených (a často v útulku doživotne žijúcich) vyše tisíc nechcených psov.

Vrhy shíb našťastie nie sú veľkopočetné – obvykle sa narodia 3-4 šteniatka, niekedy viac, niekedy menej. Na druhej strane je situácia taká, že súčasná ponuka prevažuje (vďaka šteniatkam bez PP) nad dopytom a horšie – svojich kupcov si nájdu často šteniatka, ktoré sú vo veľmi zlom stave, čo však budúci majitelia v čase kúpy ešte netušia alebo nevedia rozpoznať. 

Otázka skôr stojí tak, či môžem ako jeden človek - budúci majiteľ - niečo zmeniť na tom, že toľko psov má mizerný život a strávi ho celý bez rodiny v útulku? Má vôbec jeden človek šancu niečo zmeniť?

Ak si túto otázku položí každý budúci majiteľ psa, alebo konkrétne shiby, šanca je veľká. Ak aj zrovna všetci jeho súrodenci budú mať také šťastie (štatisticky je to malá šanca), ako ten váš, o ktorého sa budete dobre starať celý život – ako dopadnú všetky ďalšie šteniatka z ďalších vrhov? Pozrime sa opäť do útulkov, tam nájdeme všetky odpovede. Hovorí podľa vás počet psov v útulkoch, že dokážeme absorbovať už počet existúcich psov? A čo tie, čo ešte len prídu na svet a sú ich plné inzertné portále?

Mohli by Vás zaujímať aj tieto témy: