Socializácia znamená (vhodne riadený) spôsob zoznámenia sa šteniatka s prostredím a adaptáciou na neho. Ak je pes včas, primerane a správne zoznámený od svojich prvých týždňov života s prostredím, je to prvý a dôležitý predpoklad, aby zo šteniatka zjednodušene povedané vyrástol vyrovnaný pes bez porúch správania. 

Prostredie a podnety, s ktorými príde do kontaktu formujú jeho vnímanie sveta - človek to má teda takmer v plnej miere vo svojich rukách, preto je dôležité venovať pozornosť výberu miesta, odkiaľ bude pochádzať Vaše budúce šteniatko - pretože prvé obdobie socializácie prebieha práve tam. 

Prejavy správania psa a jeho vnímanie sveta je odvodené od prístupu toho človeka, ktorý šteniatka odchovával a neskôr od nás - nového majiteľa. 

Prostredím nemáme na mysli len miesto, kde šteniatko žije a vyrastá (domácnosť), ale aj na 

Foto: Tlapky - zvieracia družina

°          Kontakt s vonkajším okolím (súrodencami z vrhu, ľuďmi známymi i neznámymi, dospelými, deťmi, inými domácimi zvieratami..)

°          Rôzne zvuky

°          Pachy

°          Povrchy

°          Miesta (peliešok kde sú s matkou, prostredie bytu/domu, vonkajšie prostredie – zem, tráva, chodník, prepravka, klietka, auto atď.)

V ideálnom prípade šteňa nezažije počas prvej socializačnej fázy nič, čo by ho nadmieru vyľakalo, vyrastá v láskyplnom starostlivom prostredí s dostatkom podnetov, aby jeho socializácia a privykanie na nové veci prebieha správne – a najmä v správny čas. Ak sa zamešká tento čas, kým je šteniatko u chovateľa a nie je vhodne socializované, budúci majiteľ bude mať pravdepodobne veľký problém.

Ak šteňatá vyrastajú niekde v tme, bez kontaktu s ľuďmi, denným svetlom, výbehom, neprichádzajú k nim iní ľudia, nezvyknú si na rôzne zvuky, ktorým ich (cielene) vystavujeme a pripravujeme, tak takéto šteniatko (často aj s genetickou záťažou bojazlivosti) nebude typickým predstaviteľom plemena – práve naopak. Bude to šteňa bojazlivé, ktoré pri každom buchnutí stiahne chvost, k cudzím ľuďom alebo prostrediam extrémne nedôverčivé, a môže sa báť aj vlastného tieňa či pustenej umývačky na riad. Nie neobvykle bojazlivosť prerastie do tej miery, že pes sa začne brániť (útokom), tak veľmi sa niečoho / o seba bojí.

Preto sú medzi nami shiby resp. kríženci shíb, ktoré sa boja hoc len okoloidúcich áut alebo mixéru, ktoré sú k cudzím ľuďom tak nedôverčivé, že rodina si nemôže doviesť návštevu, ďalej také čo nemôžu byť venčené na inom mieste ako tom, ktoré je pred ich domom a dôverne ho poznajú, také ktoré sa extrémne boja iných psov (len preto lebo s nimi neprišli do kontaktu poriadne), vieme aj o takej shibe, ktorú keď si majiteľa priniesli domov, mesiac nechcela vyjsť z izby, v ktorej mala pelech, tak sa bála. Toto nie je normálne, nie je to ani rysom plemena a je to všetko spôsobené nevhodnou alebo úplnou absenciou socializácie, nevhodnými podmienkami, v ktorých šteňa vyrastá (je odchovávané) a takisto produkovaním šteniat na nevhodných jedincoch (prehnane bojazlivých, labilných, povahovo zlomených alebo až agresívnych).

Šteňatá, ktoré vyrastajú osamote umiestnené v miestnostiach bez kontaktu s ľuďmi a prostredím, v ktorom ľudia žijú, s tým neskôr budú mať problém. Práve v tomto období kým opustia svoju matku a odídu k novému majiteľovi je potrebné, aby boli vhodne vystavené najrôznejším podnetom a tým ich spoznali a v hlavičke ich zjednodušene povedané „zaradili do kolonky“ – okej – poznám – bezpečné – neriešim.

Ako nový (budúci) majiteľ šteniatka shiby sa môžete podrobne zaujímať o vplyv rannej socializácie na jeho neskoršie správanie. Je to téma obsiahla a zaujímavá. Pre rýchlejšie pochopenie dôležitosti správnej socializácie sa obmedzíme na tomto mieste o vymenovanie jej kľúčových prvkov - pre laikov a prvomajiteľov šteniatka shiby je však lepšie, ak vyhľadajú pomoc kynológa/trénera, ktorý vie so shibami pracovať. Vysvetlíme vám takisto, čo socializácia je a čo nie je, a ako k nej pristupovať správne. Dôsledky nedostatočnej alebo nesprávnej socializácie šteniatka už nebudeme bližšie rozoberať, ak si spomeniete na akýkoľvek problém v správaní psa, 8 z 10 problémov má korene v nesprávnej alebo absentujúcej socializácii v rannom veku šteňaťa.

Vysvetlívka: PODNET = miesto, situácia, pach, zvuk, pes, iné zviera človek, povrch, atď. 

Foto: Linda Gašparík

° opakom socializácie je neumožnenie v správnom čase prísť do kontaktu správnym spôsobom s rôznymi podnetmi

° opakom socializácie je separovanie šteňaťa od podnetov 

° chovateľ ho vystavuje (podľa svojich kynologický vedomostí a vedomostí o špecifických potrebách plemena) podnetom primeraným konkrétnemu jedincovi, u chovateľa sa štartuje socializácia a ten je zodpovedný za jej úvod

° nový majiteľ by mal teda šteniatko odkedy ho má doma cielene zoznamovať s okolím: dať mu doma očuchať čo najviac vecí, vystavovať ho rôznym zvukom - primerane a pomaly zvyšovať náročnosť (napríklad intenzitu zvuku), predmetom ktoré môže prebádať, nasať ich pach, olízať, okúsať..

° správne socializovať shibičku znamená vodiť ju von venčiť nie na rovnaké miesto, ale brať ju aspoň raz denne na iné miesto, ktoré nepozná (to môže byť iná strana bytovky, kde sú zasa pre ňu iné pachy), ukázať jej rôzne miesta, priviesť ju na tie, ktoré nepozná a môže sa s nimi zoznámiť

° vopred si vytipovať a dohodnúť niekoľko priateľských psov, primerané temperamentom alebo veľkosťou (môžu to byť aj veľké psy, ale také, čo vedia byť k šteniatkam pri hre jemné a opatrné)

° kontakt s rôznymi psami šteniatku zabezpečí naučiť sa komunikovať rôznymi psími "jazykmi", čítať rôzne psie gestá a zároveň to šteniatku nepriamo "tlmočí" informáciu, že ostatní psi sú okej, sú to kamaráti, dá sa s nimi hrať, je s nimi zábava ... t.j. nemusí sa ich báť

° správna socializácia šteniatka na ľudí: šteniatko shiby je vždy veľkým objektom záujmu, každý koho stretnete a bude mať záujem, nech ho pohladí, pohrá sa s ním, ponaťahuje o hračku, ponúkne maškrtu - alebo si ho len šteniatko oňuchá, každý človek so sebou na topánkach prináša rôzne pachy a s nimi potrebujeme dostať šteniatko do kontaktu

° ak je šteniatko neisté alebo lakavé a pochádza z nedobrého miesta odchovu, je potrebné pristupovať v socializácii pomalšími krokmi ale o to dôslednejšie - ak sa bojí ľudí alebo je voči nim nedôverčivé, zvolíme nižšiu obtiažnosť - poprosíme ľudí, aby na neho nesiahali a šteňa si ich prišlo ovoňať samo - potrebuje x krát zažiť, že mu zdroj strachu / nepoznania nijak neublížil a preradil si ho postupne do "šuflíka" s názvom "v poriadku, bezpečie, neriešim" a neskôr do "šuflíka" s názvom "hurá, objekt záujmu a zvedavosti, niekto kto sa so mnou pohrá alebo mi ponúkne maškrtu a pod."

° šteniatko denne vystavujte kontaktu aspoň s jedným cudzím človekom aj keby to bola iba chvíľočka: pristavte sa pri rôzne vyzerajúcich/rôzne sa pohybujúcich ľuďoch: dôchodcoch, barlistoch, deťoch, vozíčkaroch, vysokých mužoch, opravároch, ľuďoch v pracovných uniformách, špecificky vyzerajúcich ľuďoch, mamičke s kočíkom, v zime deťoch so sánkami... - neberte šteniatko na ruky, nechajte ho, aby si samo ovoňalo a preskúmalo človeka. Ak tak - nech ho na ruky vezme cudzí človek

Foto: Marika Mydlová Szabóová

° nekontaktnosť voči iným psom u shíb takisto pochádza z nesprávnej alebo absentujúcej socializácie na psov v rannom veku: preto Vám odporúčame, ak chcete mať shibu priateľskú s inými psami, vystavovať ju cielene kontaktu s inými psami (takmer) denne

° než si šteniatko prinesiete domov urobte si prehľad medzi psami psíčkarov vo vašom okolí: šteniatko vystavujte len priateľským psom, alebo aspoň takým, čo sú zjednodušene povedané "neutrálni" - možno sa s Vašou šibičkou nebudú chcieť hrať, ale rozhodne od nich šteniatko neodkuká zlé správanie - musia to byť teda dobre socializované psy na druhých psov... budú okolo seba chodiť, možno sa očmuchajú, shibiatko bude volať druhého psíka na hru, a aj keby ten neopätoval chuť sa hrať, nevadí - aj tak je dobré a správne

° ak vidíte iného psa, ktorý už z 50 m reaguje agresívnym vrčaním a chce zožrať všetko, čo mu príde do cesty - nemá žiaden zmysel šteniatko s týmto psom nablízko konfrontovať - psy sa učia odpozerávaním takisto ako ľudia, sme sociálne bytosti. V tomto prípade sa takémuto psovi radšej v ceste vyhnite, šteniatko kontaktujte na seba a niečim zaujmite, nech si agresora nevšíma

° ak nemáte vo svojom okolí dosť psíkov, vopred vyhľadajte mieste výcvikové školy a urobte si obraz o ich spôsobe vedenia a práce so psami. Nie všetci výcvikári sú správnou možnosťou - zle zvolená výcviková škola (metóda výcviku či spôsob komunikácie so psom) môže psa pokaziť

° dobrá výcviková škola / výcvikár robí cielené "socializačné stretnutia" - socializácia nie je stretnutie sa na lekcii výcviku poslušnosti!!!

° to že sa psy stretnú a trénujeme na jednom mieste povely/poslušnosť NIE JE SOCIALIZÁCIA

° pri výcviku povelov a poslušnosti kontaktujeme psa na seba, na socializáciu nestačí, aby iných psov len pozoroval

° psy musia prísť spolu do (riadeného) kontaktu, byť vo fyzickom / blízkom kontakte, naučiť sa čítať svoje komunikačné gestá, reagovať vzájomne jeden na druhého

° ak Vám vo výcvikovej škole povedia, že socializáciu nerobia lebo "psy sa socializujú, keď cvičia poslušnosť", tak z takého miesta radšej odíďte, nie je to vhodné miesto na prácu s Vašou shibičkou - môžete to miesto využiť na naučenie povelov, poslušnosť... ale dobre socializovanú shibu si odtiaľ neodvediete

Hra či útok? V tomto prípade dobrá hra... : )) Foto: Saskia.photography

° malé šteniatko treba teda už hneď, ako si ho prinesieme domov (3 mesiac života) začať "socializovať": zoznámiť ho v primeranom tempe s novými podnetmi - s prostredím, ktoré v budúcnosti bude zažívať - podnetom, ktorým bude celý život vystavené

° čím neskôr s cielenou socializáciou začnete, tým môže byť reakcia šteniatka na daný podnet opatrnejšia, nedôverčivejšia alebo až bojazlivejšia: bude sa snažiť podnetu vyhnúť, ujsť / neísť k nemu bližšie, odháňať ho zastrašovaním (štekotom, vrčaním, jačaním) a pod.

UVEDIEME VÁM JEDEN REÁLNY PRÍKLAD, kedy sa majiteľom vypomstila oneskorená socializácia na rušné miesta. 

Skúsenosť majiteľov fenky shiba inu: 

"Naše šteniatko sme si priniesli z chovateľskej stanice domov v jej 9 týždňoch, bola veselá a z nového prostredia "udivená" iba prvé 2 dni. Pomerne rýchlo sa rozkukala a keďže sme ako psíčkari nováčikovia nemali veľké skúsenosti so socializáciou a výchovou shiby, našli sme s odborníka v mieste bydlisa, na ktorého sme od iných majiteľov shíb dostali dobré referencie. Čiže "výcvik" sme začali okamžite ako sme si ju priniesli domov - bol to ale náš výcvik, nie výcvik šteniatka ; )) Od trénera sme sa učili ako so psom správne komunikovať, ako ho niečo "naučiť" alebo "odučiť", ako ho viesť správnym spôsobom, neskôr aj bežné a užitočné veci pre život: aby vedela ísť pekne pri nohe a prísť, keď na ňu zavoláme. Trénovali sme vždy vonku, miesta sme aj menili. Tréner nám hneď vo 4tom mesiaci odporučil, aby sme šli na rušnejšie miesta a ideálne aj do nákupného centra. Protestovali sme trochu resp. nevideli sme v tom žiaden zmysel - chceli sme so psíkom trénovať privolanie a aj povel "čakaj". Neuvedomili sme si, že treba počúvnuť trénera takisto dôsledne - vedel čo robí. Takto sme odkladali návštevu obchodných centier (OC) a iných rušných miest ešte asi ďalších 6 - 8 týždňov, takmer 2 mesiace. Prvý x sme sa do OC dostali, až keď mala fenka približne 5 mesiacov. Predtým sme to stihli však ešte pokaziť sami - vzali sme ju tam bez trénera, mysleli sme si, že to bude pohoda. Nebola. 

Chytila stres len čo sme vošli cez sklenené posuvné dvere, ťahala sa na vodítku ako besná, keby ho nemala správne dotiahnutý, asi by sme ju hľadali pekne ďaleko. Po chvíli vnútri sme sa psom nechali vytiahnuť von, preč. Hneď sa išla zo stresu vycikať. Takto sme to skúsili ešte raz sami, výsledok bol rovnaký. Priznali sme sa trénerovi čo sme urobili, logicky nás veľmi nepochválil, ale mohli sme si za to iba sami. Podcenili sme jeho odporúčanie pripraviť a kontaktovať (socializovať) šteniatko s týmto typom podnetov (typ zvukov, hluku, klzkou podlahou, výťahmi, ruchom a pohybom množstva ľudí, eskalátormi a pod.) včas. Včas znamená, vtedy kedy to trebalo urobiť - keď ide ešte šteniatko do všetko relatívne pohlave, všetko je nové, zaujímavé, chce to samo preskúmať, ide do toho samo! Nekontaktovali sme ju s týmito podnetmi včas a primeraný vek na zoznámenie sa s týmto prostredím sme prepásli - náprava trvala dlho a bola náročná. 

Riešenie bolo nasledovné - chceli sme fenku na rušné prostredia privyknúť, aby ich začala vnímať ako neutrálne, v pohode, nebola v strese - naopak: aby tam bola v kľude. Tým pádom sme museli zvoliť takú postupnosť, aby sme jej OC "prepísali" v hlavičke z miesta, s ktorým si asociuje nepríjemné pocity na také, ktoré si bude spájať s príjemnými zážitkami a pocitmi, a to znamená, že v strese nebude. 

Začali sme tak, že sme pracovali so základnými princípom vzdialenosti od miesta stresu/strachu/nepríjemných pocitov. Bolo nám vysvetlené, že ak je pes od zdroja stresu ďaleko, nereaguje stresovo. Čím viac je k nemu bližšie, stres narastá. Potrebovali sme sa dostať po tú úroveň, kedy začne byť fenka iba mierne rozrušená, bude ešte vnímať a úroveň stresu bude minimálna. Bolo to zhruba 20 m od OC. Už vtedy zistila kam ideme a začala byť "trochu nesvoja".  V tomto mieste sme sa s ňou zahrali, kontaktovali ju na seba, odmeňovali ju za precvičovanie povelov, ktoré vedela - zjednodušene povedané, na danom mieste sme jej rôznymi spôsobmi sprostredkovali pozitívne emócie a zážitky, ktoré "prepisovali" tie negatívne, ktoré si spájala s daným miestom. Precvičovanie povelov nebolo samoúčelné - ak by sme jej nedali iné podnety (napr. povely - ktoré musela v hlavičke spracovávať), venovala by sa vedomím len miestu, kam ideme a ktorého sa bála - a to by len stres akcelerovalo. 

Takto sme sa k OC približovali vyslovene po krokoch, opakovane sme boli x krát vonku, x krát len na schodoch do OC, x krát len pri dverách - odmenili / zahrali sa s ňou / urobili pár cvikov poslušnosti a šli sme domov. Vždy sme tam boli iba chvíľku, vždy sme dbali na to, aby sa jej nič nestalo, a aby si odtiaľ odniesla iba pozitívne zážitky. Takto sme sa prepracovali až dnu a postupne predlžovali dobu pobytu vnútri. Eskalátor bol ďalší ťažký level, ale zvládli sme postupne aj to. Na pomoc sme si zobrali trénerovho psa, ktorý bol presne vo veku, kedy sme tam mali vziať našu fenku - šiel do všetkého po hlave, zvedavo a radostne. Na eskalátor šiel preto pred nami, naša fenka to sledovala a musíme priznať, že to veľmi pomohlo - kopírovala jeho správanie a videli sme na nej, že jej hlavičkou ide asi toto "okej, tak tam ide aj on, tak dobre - skúsim aj ja, však keby mu to malo ukusnúť z chvosta, tak to schytá prvý on... dobre, tak idem aj ja!" Mohol nám pomôcť aj iný, dospelý pes, ktorý by bol okej s eskalátormi - je to jedno.

Systematickým "tréningom" návštevy OC sme docielili to, že ho prestala vnímať ako niečo nepríjemné a pomohli sme jej to preradiť do kolonky "príjemné". Vnútri sme ju preto hladnú odmeňovali tými najväčšími maškrtami - aby si toto miesto spojila s niečim extra príjemným. Samozrejme to zabralo - dnes ak nejdeme do OC častejšie, tak občas je z toho prvých 5 minút rozrušená, potom ak si sadneme vnútri OC na lavičku alebo na kávu, tak si ľahne a zaspí - alebo ešte radšej: pozoruje okolie! To majú shiby veľmi radi : )) 

Podcenili sme znalosť o vývojových štádiách šteniatka, nemali sme o tom hlbšie vedomosti a neprikladali sme dôraz na to, čo nám tréner odporúčal. Dá sa to napraviť, lebo ešte stále sme boli v relatívne dobrom štádiu - nevieme si predstaviť úprimne, že by sme ju s rušnými miestami konfrontovali a socializovali ako staršiu. Mohlo by to byť ešte náročnejšie - zmeškali sme správne obdobie len približne 2 mesiace. Preto by sme chceli ostatným poradiť, aby cielenú socializáciu a zoznamovanie šteniatka shiby s prostredím a pestrosťou okolitého sveta začali ihneď, keď si šteniatko prinesú domov a robili tak cielene denne. Tisíc násobne sa to v budúcnosti celej rodine vráti!.

TIPY PRE SPRÁVNU SOCIALIZÁCIU

Úvahy, nad ktorými stojí za to nachvíľu sa pozastaviť a pouvažovať...

° rešpektujte tempo šteniatka, ale zároveň sa ho snažte vždy o krok posunúť, ak daný "level" zvládlo: je okej prísť si očuchať cudzieho človeka? ak áno, nechá sa pohladkať - vezme si maškrtu - nechá sa vziať na ruky - vie prísť do kontaktu s väčšou skupinou ľudí pred domom - detto ale v rušnom centre mesta a pod. ....t.j.  postupne primeraným tempom zvyšujeme obtiažnosť podnetov

Foto: Saskia.photography

° má šteniatko pred niečim "rešpekt", začne okolo toho v nejakej vzdialenosti poskakovať a vyštekovať? chce pred tým újsť / neprísť k tomu bližšie? sú to všetko znaky toho, že šteňa danú vec nepozná, nevie čo to je, bojí sa toho: v tom prípade vec/miesto/situáciu neobchádzame, príklad:

° začne šteniatko štekať na lietajúci sáčok / človeka inej farby pleti? my (majitelia) sáčok chytíme / prídeme k človeku a poprosíme ho nachvíľku sa pristaviť, dotkneme sa sáčku / dotkneme sa napríklad jeho topánok alebo ruky, počkáme kým si to / ho šteniatko príde ovoňať samé - to je socializácia

° šteniatko nikdy nechlácholíme a neutešujeme spôsobom "nebooooj sa, to je len sáčok, to ti neublííííííži"... je to pre šteňa bezvýznamné, naopak - náš ľútostivý hlas ho utvrdí v tom, že sa jedná o nejakú neštandardnú a potenciálne ohrozujúcu vec/situáciu, správne reagujeme takto:

° jasným, normálnym, dôrazným (sebavedomým) hlasom mu povieme, že nech neblbne, že je to normálna vec - ideálne mu nehovoriť slovne nič, slová nie sú náhradou činov - iba môžu správnym tónom podporiť náš postoj k veci - nebojácny, normálny, že sa vlastne nič nedeje, a nejde o nič špeciálne 

°ak šteňa na niečo vyštekuje alebo vrčí, nemusíme povedať vôbec nič - k danej veci prídeme, dotneme sa jej, chytíme si ju - a po chvíli, keď nás šteniatko sleduje a vidí, že sa nám nič nestalo, ju môže preskúmať aj ono samo - občmuchať!

° odborníci na výchovu a etológiu zvierat sa zhodujú v tom, že obdobie "vpečatenia" tzv. IMPRINTINGU trvá vo veku 2 - 8 týždňov: čo sa šteňa naučí, s čím sa zoznámi, čo spozná v tejto fáze - je pre neho už dané a nemenné. Akým podnetom a prostrediu - a našim reakciám na neho - je vystavené v tomto období, to si ponesie celým svojim životom. Práve preto sa neoplatí podceniť toto obdobie. Dbáme na to, aby sme

° si šteniatko vzali od dobrého chovateľa, ktorý k socializácii pristupuje zodpovedne a pokračovali v nej ako noví majitelia kontinuálne a cielene: 

° vo veku 3 a 4 mesiaca zoznámili s čo najväčším množstvom podnetov a aby boli tieto podnety pozitívne, aby sa mu nič zásadné zlé nestalo a okolie (svet) sa mu "vpečatil" správnym/pozitívnym spôsobom (a zostalo nebojácne, zvedavé a hravé s chuťou objavovať - malo k okoliu kladný postoj)

° berieme ho so sebou postupne na všetky možné miesta, kde pes vstup nemá zakázaný

Foto: Eva Brezová

° šteniatko prechádza od narodenia do dospelosti týmito fázami: vegetatívna, prechodová, fáza vpečaťovania / imprintingu, socializačná fáza, I. šteňacie štádiu, II. šteňacie štádium (predpubertálne), puberta. Veľmi dôležité pokračovanie úvodu socializačanej fázy od 7 do 12 týždňa máme v rukách už prevažne my, noví majitelia - toto obdobie nadväzuje na vpečaťovanie, pes si vytvára prvé vzťahy s ľuďmi (alebo inými psami)

° od začiatku tejto fázy je možné vytvárať stabilné podmienené reakcie u šteňaťa, prebúdza sa jeho zvedavosť a chuť objavovať prostredie naberá na intenzite: šteniatko musí všetko očmuchať, ochutnať, otestovať kúsaním...  v tomto období prichádza aj začatiu vnímania: toto je moja rodina a toto sú cudzí ľudia. V tejto fáze začína aj návykom šteniatka na jeho meno: ideálne je to spojiť s odmenou 

° a ukázať mu nasledovné: započutie môjho mena znamená to, že pustím "všetky tašky z rúk" a bežím za mojim páničkom, on má pre mňa niečo zaujímavé juchuuuuú : )) ... (odmenu: hračku, pamlsok a pod.)

° šteniatko neseparujte ak chcete, aby sa naučilo šteniatkovsky "čítať a písať": to šteňa, ktoré nie je včas (odkedy si ho prinesiete domov napríklad počnúc 8-9 týždňom veku života) kontaktované s inými psami sa stane ľahko "negramotným psom", nebude vedieť čítať komunikačné signály iných psov, nebude vedieť vysielať vhodné vlastné signály - bude neistý a bojácný (t.j. môže ostatných psov odháňať vrčaním, zaháňaním sa, nebude sa vedieť s nimi hrať a ani komunikovať), absencia včasného a správneho kontaktovania šteniatka s inými psami spôsobuje to, že je mnoho shíb v našich končinách, ktoré majú v komunikácii s inými psami menšie či väčšie problémy

° kontakt šteniatka (neskôr i mladého psa) treba vždy aktívne regulovať - šteniatko chrániť ak by sa druhý pes chcel hrať takým tepmom/spôsobom/intenzitou, ktorá by bola pre šteniatko privysoká, alebo si chcelo dokazovať nad šteniatkom dominanciu - ak by sme nezasiahli, šteňa by to muselo riešiť samé a vyvinúť obranné mechanizmy, čo jednak nemusí vzhľadom na svoju pozíciu zvládnuť a za druhé, bolo by to v protiklade s tvorbou dôvery v svojho pánička: z nepríjemnej situácie treba šteniatku i dospelému psovi vždy pomôcť - dobiedzajúceho, agresívneho či príliš "rozdovádeného" psíka spomaliť, zastaviť... umierniť... aj šteniatko sa musí naučiť čítať rôzne komunikačné signály, avšak malo by mať na to dostatok času a nemalo by sa pri tom cítiť ohrozené (kryjeme mu vždy chrbát)

Foto: Linda Gašparík

° kontrolujeme a regulujeme za kým sa nám šteňa rozbehne ak je to iný pes, ktorého nevieme nadiaľku prečítať: nenechajte šteniatko pribehnúť a z celej sily radostne skočiť na každého psa - jeho odpoveď nemusí byť pozitívna a môže to mať negatívne dôsledky pre vývoj šteňaťa a jeho vnímanie iných psov. Radšej vždy aj z diaľky opýtajte cudzieho majiteľa, či je jeho psík okej aj so šantivým šteniatkom alebo nie

° psov nikdy nekontaktujeme na napnutých vodítkach: je to problém flexi vodítok, ktoré sú jednak stále v miernom napnutí a jednak sa psy do seba okamžite zamotajú, ak okolo seba urobia čo len jedno kolečko pri občmuchávaní. Aj preto je dobré šteniatko venčiť na dlhom vodítku - stopovačke, ktoré si ťahá za sebou a zamotá sa s iným psom menej alebo vôbec. Napäté vodítko u psov zvyšuje hladinu adrenalínu a privádza psa do napätia kedy stačí, že niekto čo len trochu zavrčí a konflikt je na svete. Napnutie vodítka zvyšuje napätie v psovi - k druhému psovi prichádzame vždy na VOĽNOM VODÍTKU!

° požiadajte o to isté aj druhého majiteľa - často to vidíte vonku pri venčení ako sa k sebe blížia dvaja psy, obaja majitelia akože kontrolujú situáciu tým, že psov k sebe nechajú pomaly prísť na napnutých vodítkach - je to NESPRÁVNE. Napnuté vodítko je rozbuškou, dostáva psov do vyššieho rozrušenia a prispieva k vzniku konfliktu. Existujú rôzne spôsoby ako dostať psa k druhému psovi tak, aby k nemu prišiel pomaly - je to inak obľúbená shibia disciplína: prikrčiť sa v ľahu, počkať kým nič netušiaci iný pes podíde bližšie a vyštartovať oproti nemu alebo rovno na neho po hlave celou silou radosti :DDD Otázka či to druhý pes ustojí - známy kamarát, ktorý sa takto zvykne hrať s našou shibičkou asi áno, ale cudzí nemusí - môže ho to vyľakať, hoc je to priateľský pes, a v ľaku prejde okamžite do logickej obrany

° k správnej socializácii patrí nielen spoznávanie nových miest ale aj privykanie na vlastný domov a že v ňom šteniatko bude ostávať aj samo: začnite s privykaním na samotu okamžite ako si šteniatko prinesiete domov. Najskôr váš odchod na pár sekúnd, minút, neskôr hodín... Zanedbanie spojené s nesprávnou alebo absentujúcou výchovou môže vyústiť k rozvoju separačnej úzkosti. Pri odchode sa so šteniatko nelúčime nijak, ideálne nie ľútostivo ako nám "veeeeéľmi bude chýbať a ako nás to véééľmi bolí, že ho musíme na čas opustiť." Ak mu chceme niečo povedať, tak ideálne veselým tónom "Ahoj, a pekne stráž!" alebo niečo podobné ; )) Ideálne - nelúčiť sa vôbec alebo len stručne bez emócií.